Možno

15. září 2011 v 21:17 | Liliana |  Výplody mojej mysle
Možno by som toho chcela od života príliš veľa naraz. Možno len nerobím dosť pre splnenie svojho sna. To bude ten pravý dôvod. Číslo dva. Flákam sa, snívam o dokonalosti svojho ja, svojej postavy, vystupovania, ale akosi to flákam. Úprimne povedané je to ťažké. Je príliš náročné robiť niečo znovu od začiatku, ak viem, že výsledky sa nedostavia za noc, za týždeň ani za mesiac. Respektíve také výsledky aké by som ja chcela. Možno nejaké pokroky by boli. Možno. Keby. To sú také hnusné slová, ktoré mi doslova naháňajú husaciu kožu. Chcem zavrieť oči, otvoriť ich v cieli, až keď bude všetko tak ako má byť. Lenže ako sa hovorí, bez práce nie sú koláče. Nikto to za mňa neurobí. Nikto mi neprinesie modré z neba do postele, po pod nos, bez toho aby som pohla prstom. Tak je to. A mňa to neuveriteľne serie. S prepáčením. Ale čo už. Nič s tým nenarobím. Naozaj???? Možno niečo. Možno. Ale čo?! No predsa si prestanem konečne srať do huby a začnem niečo robiť. So sebou, so svojím životom. Začnem sa naplno venovať svojím snom. Ich realizácii. Hej, ono sa to ľahko hovorí teraz, ale akonáhle príde prvá skúška, príde i prvý pád. To ma ukrutne deprimuje a prináša mi to iba obrovské sklamanie zo seba, zo svojej slabosti a LENIVOSTI. Mala by som sa zobudiť z tejto detskej letargie, pretože už NIKDY nebudem mať znovu 12 rokov a hlavu plnú ilúzii. Ale bolo to tak? Neviem. Nie je to tak dávno, a ja si vlastne ani nepamätám čo bolo vtedy náplňou môjho bytia,mojej hlúpej existencie. Žeby to všetko čo bolo, celá moja minulosť bola len ilúzia? Ničota? Prečo si neviem spomenúť. Prečo som to tak posrala? Ono veľa ,,detí" v puberte (12-14) chcú mať viac rokov. Tých 16-18a viete čo ja na to? Hneď by som menila. Nikdy som nechcela dospieť (kecám občas áno, má to i svoje výhody), ale v skutočnosti som chcela postupovať do nižšej a nižšej vekovej kategórie. Lenže ono sa to nedarí. A nidky sa to nepodarí. Preto som sa po dnešnom voľne (sviatok) dlhom premýšlaní rozhodla, že je na čase dospieť, začať sa správať primerane svojmu veku, trochu dozrieť aj po psychickej stránke (po fyzickej som až moc :D) utriediť si to v hlave, predsa len o pár mesiacov budem plnoletá a ja stále neviem čo chcem, nemám názory, nemám nič. Som len kópia. Prispôsobujem sa druhým. A to je obrovská chyba, ktorú chcem napraviť. Je nový školský rok, snáď tento rok bude úspešný (známky) minimálne ako minulý, i keď chýbať by som chcela menej. Oveľa. Trochu sa dať dokopy. Mám na to čas. Zlepšiť sa v kreslení, nájsť si vlastný štýl, veľa kresliť (zlepšovať sa - hl. štúdie, skicy), naučiť sa obstojne anglicky a nemecky ( neočakávam zázraky), schudnúť a do budúceho leta si vytvarovať krásne postavu (dať dole aspoň 15 kíl - čo je dosť a spevôovať o 106) a hl. začať konečne ŽIŤ. Snáď sa mi to podarí. Očakávam od nasledujúcich mesiacov veľa. A čo je na tom najhoršie? Že všetko záleží len a len odo mňa.Či sa znova poddám hnusným depresiám, lenivosti, budem sa vyhýbať škole ako čert krížu, alebo zaberiem a budem sa snažiť sať si život do poriadku.
 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama