Říjen 2011

I wanna be...

30. října 2011 v 21:07 | Liliana |  Môj denníček
Ako som sľúbila, dnes trošku rozvediem čo a ako sa darilo za mojej neaktivity a taktiež slávnostne sľubujem, že si po sebe skontrolujem pravopis. :)
Všetka ta sebadisciplína, tá ,,akože,, zdravá strava 5x denne - to všetko spadlo do pekla.
Jem tak nijako. Cca raz za deň obed. Občas si dám v škole rožok alebo tak, nejaký jogurt, ale oveľa spokojnejšia som pri počúvaní rôznych zvukov, ktoré vydáva môj Mr.Žalúdok.
Aj som zabudla aký je to úžasný pocit niečomu odolať.
Kecám. Veľaráz som neodolala, jedla som i sladké. Slabá vôľa. Pch. Práve z toho dôvodu som extrémne neschudla, ale ani nepribrala. Viac som totiž chodila pešo. Do školy i zo školy, do obchodu, so psom a pod.
Škola? Zatiaľ OK. Nie je to perfektné a to ma serie. No nemôžem chcieť všetko naraz, že?! Zatiaľ sa držím so známkami 1,2,3. Horšiu nemám a ani neplánujem, ak zamakám ovšem.
Nejaká som apatická a depresívna, všeobecne jeseň zle znášam. Prepadá ma tzv. jesenná depresia.
Do školy si nemám čo obliecť. Buď je mi to príliš veľké alebo príliš ,,akurát,, tak nosím jedny rifle, ktoré som si kúpila na začiatku septembra a momentálne ich vyzlečiem bez rozopnutia a pri behu ich mám na kolenách.
Vyhovujú mi pretože je na nich vidieť, že som schudla. :)
A i keď mne sa nepozdáva, žeby sa moje telo nejako radikálne zmenšilo, každého poteší keď počuje tie otrepané frázy, ktoré poznám spamäti ,,Ješ vôbec niečo? Koľko si schudla? Veď sa strácaš pred očami! Musíš jesť!.."a bla bla.
Proste klasika, škoda rečí.
Ale nebudem klamať - lichotí mi to. Aspoň viem, že moja snaha nie je marná.
Brigáda v Tescu je už vybavená, som zaškolená a tento týždeň už by ma mali volať makať. Na to sa teším, lebo mama nebude vedieť koľko zjem (hlavne víkendy) a budem mať more pohybu. Prvá výplata bude 10.12. :) :) Už sa nemôžem dočkať. Pevne dúfam, že dovtedy dám aj nejaké kilá dole a budem si môcť kúpiť niečo fakt pekné na seba a machrovať :) I keď s tým jedlom som stále na váškach. Síce by som najradšej nič nejedla a schudla čo najrýchlejšie, no taktiež nechcem, aby ma zavreli do blázinca. Musím si dávať pozor na triednu, lebo jednu menšiu scénu mi spravila v stredu a keby náhodou som schudla, môže to prerásť v niečo väčšie - napr. zavolá rodičom alebo čo.
A to ja za potrebu nemám. Aby mi stáli za chrbtom a počítali každé sústo, ktoré pozriem.
PREBOHA! Veď mám vyše 70 kíl, ako ich to môže tak strašne srať? ˇˇCo mi závidí???? (nebolo by to odveci, ak rozumiete)
Lezie mi to na nervy. Viem čo robím.I keď ma to občas desí. A keď si dodrbem život tak ja sama. A aspoň sa poučím.
Ale splnenie môjho sna (najmä štíhlosti) mi za to stojí.

Ráno: activia biela sladká
Obed : zemiakový šalát, 1/2 kuracieho rezňa
Obed som jedla skoro hodinu, kvôli zubom nemôžem žuvať, ale je to už lepšie.

Zajtra mám veľa učenia a tak. Ešteže je voľno inak by soom to nestihla ani keby sa poseriem. Mám rozčítanú knihu a plno povinností do školy, plus neporiadok v izbe. Čo viac si priať?
Dnes som leňošila, lebo sa mi nič nechcelo. ANi upratovať, ani robiť do školy.


X tý deň chudnutia

29. října 2011 v 21:40 | Liliana |  Môj denníček
Zajtra sa tročku rozpíšem a všeobecne budem aktívnejšia o mojom dosavadnom živote bez blogu. (3 týždne :D )
Len v krátkosti.
Vo štvrtok mi dávali rovnátka na spodné zuby. Takže ma ukrutne bolia zuby a jesť je pre mňa nepredstaviteľné.
Preto som bola včera i dnes na polievke. :)
Čo je super pocit.
Dúfam, že budú bolieť aj naďalej :D
Váha mi je totálnou neznámou. Vážila som sa včera po skoro mesiaci u doktorky na kontrole.
Chválila ma ako som pekne schudla. :)
72 kg. Pomaly sa blížim k onej 6tke.
A následne vytúženej 5ke.
Som unavená, tak si pôjdem ľahnúť, ale zajtra toho napíšem viac.
Podstatne.
Som nesmierne rada, že sa dnes pretáča o hodinu čas :) a že mám 5 dní voľno.
Vlastne už iba tri a ja mám toho toľko porobiť a množstvo učenia navyše.
K tomu musím znovu začať cvičiť, pretože som to riadne flákala.
Len dnes mám ukrutnú svalovicu na zadku a pravej nohe, pretože som včera u doktorky robila drepy.
Tak nejako som sa ponáhľala a preťažila si svaly.
Dnes len tanier polievky na obed. To jest vše.
Zajtra si idem kúpiť chróm. :)
Držte sa :) Ja vás poobieham zajtra. Teším sa, že mi net opäť šlape.

I am back. Forever.

28. října 2011 v 21:44 | Liliana |  Môj denníček
Kam som sa to vyparila?????
Aká poetická otázka.
Kurva!
Tri týždne bez internetu.
Tri týždne (ukrutné) bez blogu.
Tri týždne so svojími myšlienkami.
S tým bordelom čo som mala/ mám v hlave.
Išlo ma roztrhnúť.
Poraziť.
Bola som na pokraji zbláznenia.
A stále aj som.
Čo cítim?
Fakt, čo vlastne v tejto chvílim cítim?
Neviem.
I don´t know.
Toľko pocitov naraz. Toľko myšlienkových pochodov zároveň.
Viem len, že je pre mňa najpodstatnejšie vrátiť sa sem, vrátiť sa k disciplinovanému chudnutiu (zároveň rýchlemu) a vrátiť sa k svojmu zmysli života.
Nepotácať sa svetom len tak, bez ničoho.
Bez cieľa.
Ja mám cieľ.
A ten si aj splním.
Dňa 8.1.2012 bude číslo mojej váhy nižšie ako 65 kíl.
Spravím pre to čokoľvek.
Predám dušu diablovi.
Budem sa potiť a a užívať si škŕkanie v žalúdku.
Tešiť sa z každého zhodeného kila, motivovať sa na ďaľšie.
Vyžmýkam zo seba všetok tuk a nedokonalosť.
Budem Thin.


Žeby nový začiatok? Či pokračovanie?

9. října 2011 v 9:47 | Liliana |  Môj denníček
Na tú otázku si sama neviem odpovedať. Dá sa povedať, že som to dosrala, ale nemám pocit, že by sa to odrazilo na mojej postave. Zase až tak strašné to nebolo.
Jediné negatívum je, že som zrejme moc neschudla.
AK vôbec.
Preto som si vstúpila do svedomia (bolo na čase) a rozhodla sa niečo so sebou robiť.
Mojím najväčším cieľom je : do 8.1.2012 sa dostať po 65 kíl.
Učiť sa a to myslím fakt, že poriadne.
CHcem byť znovu najlepšia z triedy.
TO sú moje zmysly života.
be perfect
Po tom ja túžim.
Idem do toho.
-Cez mŕtvoly-

Net je v riti a ja tiež

3. října 2011 v 20:32 | Liliana |  Môj denníček
Nebudem si klamať, nikdy som nemala sebavedomie.
Ale teraz, ani len tá malililinkatá štipka, ktorá vyrašila dôsledkom úbytku mojej hmotnosti - nezostala.
Rozpadla sa ako dym vo vzduchu.
Nie je nič.
Je mi zo seba zle.
Až teraz skutočne a objktívne vidím svoj otrasný hnusný a nechutný odraz v zrkadle.
Som tučná, som hnusná, všade špeky, sádlo.
Hej schudla som, ale najviac od pása hore.
Smerom dolu nevidno žiadnu pozitívnu zmenu.
Boky sú stále také slonie, zadok ako lodný kufor a tie nohy. Bŕŕŕ...
Skoro som sa povracala.
A to som si myslela, že to už nemôže byť také strašné.
Omyl.
Zajtra máme v škole akciu a ja si nemám čo obliecť.
Vo všetko mi trčia tie moje ozrutné boky a brucho.
Čo mám s tým robiť?
A s tými nohami?
Som zúfalá.
Musím pritvrdiť.
Chcem byť vychrtlá.
No ok, nechcem mať 30 kíl a vyzerať ako skeleton.
Ale chcem byť chudulinká, vyzerať mladšie.
Nechcem byť dospelá.
Nikdy.
Nechcem vyzerať takto.
Aj by som si mala čo obliecť.
Mám toľko pekných vecí.
Jednu po druhej som si ich skúšala s očakávaním, že snáď, s takým malým plamienikom vo vnútri, že možno mi bude aspoň niečo dobré.
Ale ono nič.
Všetko som hádzala naspäť do skrine so slzami v očiach.
Nie, teraz nebudem plakať.
Vyrevem sa až keď budú všetci spať,
pekne po tme.
Budem si pri tom držať tie hnusné boky,
a plakať nad sebou.
Nie sa ľutovať.
Nadávať si.
Jediné čo mi toto prináša je také odhodlanie,
že to neviem opísať.
Musím pritvrdiť.
A to poriadne.
Od zajtra idem oveľa tvrdšie.
A je mi jedno čo si kto o mne bude myslieť.
Ja nebudem takto chodiť.
Nedokážem žiť spokojne v takomto tele.
Fúúj.

*Blbne mi notebook, zajtra ale pridám jedálniček a budem makať, lebo toto telo musí byť do Vianoc bez tuku!"

A takto budem vyzerať. Takto chcem vyzerať. A spravím pre to čokoľvek.

Nech sa darí aspoň vám. (Alebo lepšie povedané, nech ste spokojnejšie. Pre mňa to ide veľmi pomaly.:( )