Listopad 2011

Another....

27. listopadu 2011 v 18:52 | Liliana |  Môj denníček
Len taký článok čo stojí za hovno. Ako moja nálada, ktorá je momentálne hlboko pod bodom mrazu. Čo sa to len deje? Tie posledné dni boli otrasné. Všetko ma len viac a viac posúva k chudnutiu, motivuje ma to. Všetko. Ale... keby to chudnutie šlo podľa mojich predstáv. Stále som neuveriteľne ,,fat,,. Stále a navždy? Kedy už konečne budem môcť obliecť staré rifle bez toho, aby mi z nich trčali špeky hnusných bokov? Kedy mi na rukách nebude ovísať tuk? Kedy pri sedení nebudem mať stehná ako 100 kilová obézna baba? Kedy? When? Halóóó... Mne začína totálne prepínať. Som tak hrozne zdeptaná. A poriadne ani neviem z čoho. Z nadchádzajúcich Vianoc? Skrz to, že v rádiu nepočujem nič iné len ,,Jingle bells, Last christmas, So this is christmas..."???? Alebo z toho, že nemám stále čížmy, že už nemám ani mobil, ktorý mal sotva pol roka (môj úžasný pes mi ho rozkúsal) notebook melie z posledného a ja nemám nič? Len to chudnutie. Iba tú nechutnú postavu, hnusné sádlové telo a slabú vôľu, čo tak nenávidím. Všetko čo sa mňa týka zo srdca neznášam. Všetko. Seba. Musím so sebou niečo urobiť. Pritvrdiť. Viac cvičiť. Aktivity. Kresliť, učiť sa, robiť si tie sprosté úlohy a snažiť sa. Proste ísť za svojím snom a nezačať od zajtra, ale ODO DNES! Ja nutne potrebujem povinosti, aktivity, niečo čo zaplní moju hlavu, lebo keď je prázdna, keď sa nudím myslím na voloviny. Deprimuje ma ničnerobenie. Lenivosť. Fakt zamakať. Fakt sa snažiť. Presne tak. Už len, keď to píšem a predstavujem si to zlepšuje sa mi nálada. Taktiež začať písať. Čo sa len bude dať. Čím častejšie ten zimný bordel zo seba dostanem, tým lepšie. Mne bude lepšie. Nebudem celý deň revať ako dnes. AKo teraz. Nebudem sa cítiť tak mizerne, pod psa. Budem to znovu ja - tá so silnou vôľou, chudá, štíhla s červeným náramkom na chudom zápästí, s prepadnutými lícami a kávou v ruke. TO je môj obraz DOKONALOSTI: To som ja v takej forme, v akej sa chcem mať. To som tá pravá ja, tú ktorú milujem. Ktorú nedokážem nenávidieť. Len ju musím znovu nájsť, znovu sa k nej vrátiť, a urobím pre to čokoľvek. Hlavne musím prestať fňukať nad niečím, čo mám na dosah ruky, čo môžem mať len sa treba zaprieť a odmakať si to. Nič nie je zadarmo. V tomto to platí desaťnásobne. A i keď tento článok stojí za hovno (predsa len sú to moje depkoidné výlevy) ja to dokážem!!!!!!!! Budem tu. Budem s vami. Vy ste to, čo ma drží nad vodou. Čo ma drží pri živote. Myslím na vás kočky i keď tak často nepíšem!" Ale ja to zmením. Zmením seba. Zmením svoj život!!!!!! Držte saaa.

20. novembra 2011

20. listopadu 2011 v 9:07 | Liliana |  Môj denníček
Toto rebelantstvo môjho notebooku ma začína vytáčať. Niekedy ide, niekedy nie. A ako naschvál, vždy keď potrebujem ísť napísať na blog sa zaprie a nie a nie naštartovať. Z brigády nevolajú a ja som stále bez peňazí, bez čižiem, bez všetkého po čom moje srdce túži. Aj po vytúženej postave. Musím zabrať, musím do toho dať všetko, celú svoju dušu predať ,,diablovi,,. Oddať sa tomu ako poslednej veci, ktorú na svete mám, veci, ktorá ma ako jediná napĺňa dokonalosťou, hladí môj perfekcionizmus.

A tak tu sedím, zmenila som design a premýšľam o zajtrajšku. O pozajtrajšku a o ďaľších následujúcich dňoch. Som vôbec normálna? Neviem. Už ma nudí tá ,,rozpoltenosť mojej osobnosti,,. To, že som ako dvaja ľudia v jednom tele, to že stále neviem čo vlastne chcem. - Všetko- Lenže všetko sa nedá. Nedá sa byť zároveň biela i čierna, bohatá i chudobná, zdravá i chorá (to sú len metafory, nieže by som po tom túžila). Keď poviem, že ma to vyčerpáva jak fyzicky tak i psychicky bude to fakt silný eufenizmus.

Profesorka ma vybrala na recitačnú súťaž. Mňa! Prečo???? Kua, ja tam nechcem ísť, ale bojím sa jej, nedokážem jej povedať, že nechcem ísť, že na to nemám, a ja na to fakt nemám. Na čo tam mám ísť, keď viem, že to i tak nevyhrám? Mimoto nemám žiadnu báseň, a je to už 3.12 - v sobotu!!! Podotýkam. A ako poznám svoju šťastenu, ktorá si spokojne oddychuje na Hawaii, zrovna na en deň ma zavolajú robiť. Mimoto mám permanentne zapálené hlasivky, chrchlem, preskakuje mi hlas a je jasné z čoho to je. Samozrejme z grcania. Viem, že z toho. Mne to nevadí, ale na čo sa tam mám zosmiešňovať s takým hlasom? Na čoooo???? Ako jej mám povedať, že tam nechcem ísť? Ešte aj ako povedala ,,Nikoho iného zo školy posielať nechcem, iba teba.." V živote nikdy ma nepočula recitovať. Nikdy. So whyy??? I don´t understand...

Asi sa obesím či čo. Najradšej by som bola keby ma niekto uniesol na opustený ostrov aspoň na 3 mesiace a nechal ma tam úplne samú. S knihami, slnkom, vtákmi, holým nebom. Potrebujem si to nejako utriediť v tej sprostej hlave, ale ako? Ja fakt neviem, kam sa to rútim. Jedine tak do záhuby. Nechcem tam ísť, ale povedať jej o týždeň dopredz, že tam nepôjdem lebo v sobotu budem chorá, je asi pekná blbosť, že :) :) Chcelo by to fakt dobrú výhovorku. Fakti, fakt, fakt... Nech ma aj zrazí auto, zlomím si nohu, je mi to jedno, len aby som sa nemusela ísť strápniť a ešte lepšie byť s ňou pol dňa. Čo s jedlom? Nebudem tam jesť? Čo mi asi povie? Je tam aj zahrnuté občerstvenie a ja ako ,,Nie díki, jedla som včera obed" ???? Potrebovala som toto k životu? NIE!!!!

Jediná čo mám za posledný mesiac nové sú slúchatká, ktoré mi včera mama kúpila. Aj sa divím, lebo som si vyberala tie najlacnejšie i keď tieto sa mi páčili a ona, že chceš hentie? Zober si ich, a nieže ich necháš psovi rozkúsať zase!:D
A ešte jedna novinka, v utorok budem mať knihu Japonštiny. Hej, hej, strašne sa chcem naučiť po japonsky, ba dokonca to chcem ísť študovať. Už dva roky po tej knihe túžim, je totiž najlepšia, ale aj dosť drahá - 40 euro stojí. Ale babka mi ju kúpila k Vianociam, respektíve som si objednala cez net a v pondelok by mala prísť, takže v utorok si po ňu pôjdem, i keď ma zabila tým, že mi ju dá až na Vianoce. TO URČITE! Nech zabudne. ::) DNes si musím upratať, učiť sa ako blázon, cvičiť ešte bláznivejšie (aspoň hodku) a spapkať len obed, ktorý asi tiež skončí v hajzli, lebo mama robí také úžasné obedy ako napríklad mleté rezne - čo diétne nie je ani zďaleka.Takže preto. Ešte uvidím. Musím prestať piť to posraté Granko, a začať poriadne. A keď poriadne tak poriadne!!!Váha je okolo 66 kg, a odvážim sa až v piatok. Celý týždeň budem chudnúť, chudnúť a potom sa odvážim. Taktiež musím začať piť ten čaj Pu Erh, už sa mi minul, tak som ho dlho nepila ale fakt pomáha. Včera som si pozerala staré časopisy --Schudni-- a bolo tam napísané, že pri 4-týždňovom popíjaní čaju Pu Erh plus cvičení a zdravej strave, čaj pomôže schudnúť 11 kíl. Za 4 týždne! Takže do toho! Do Vianoc nech sa na mňa usmieva z váhy číslo 5. To je môj cieľ, plus jedna dvojka na vysvedčení - pochybujem, že chémiu dám na jednotku.. :( No, čo. Možno prekvapím samú seba a budú tam samé. :) :) :) Bodaj by.

Thinspo na dnes :

Článok o všetkom alias o ničom

17. listopadu 2011 v 12:23 | Liliana |  Môj denníček
Konečne znovu na blogu. Znovu mám možnosť písať, stláčať písmená, ktoré vyjadrujú moje pocity, myšlienky - mňa. Som taká šťastná, že som tu. Nieže by som nepísala z dôvodu nedodržiavania ,,diéty,,. Nie. Iba mi nešiel net. Sem tam som odpísala na nejaký komentár, keď som bola u babky, ale nedalo sa písať článok. Bolo to moc riskantné a po predošlých skúsenostiach (kedy som blog musela vymazať) som sa na to vysrala a radšej čakala, pokiaľ sa spraví ten môj.

Veľa sa toho vo mne zmenilo. Nielen postava, ale i moje ,,ja,,. Mením sa celá a som tomu rada. Konečne budem môcť byť takou akou chcem. Včera sa mi podarila hladovka. A dnes, konečne po pár dňoch sa číslo na váhe zmenilo a bolo tam 66,8 kg.. :) :) Takže to ide. Síce už nie tak rýchlo, ale podstatné je, že to funguje a čoskoro bude moja váha začínať číslom 5. Každý deň, keď idem po ulici, pozerám na dievčatá a vidím také krásne nohy, oblečenie, vlasy a dojde mi, že jediné čo mám ja, je snažiť sa o tú postavu. Nie som pekná ani zďaleka, nemám také oblečenie, pekné zuby, nos ani nič. Som len ,,taká,, nijaká. Keby som nebola blbá a pred polrokom si vlasy neostrihala až po uši! mohla som mať omnoho dlhšie. Síce mi už trochu dorástli ale stále nie sú dlhé tak akoby som chcela. AKo sa mi páči. Na to si ešte počkám.

Škola jakš takš. Ale včera som si vstúpila tak nejako do svedomia, a rozhodla sa zmeniť sa poriadne. DNes upratujem ako o dušu a prepíšem si zošity, lebo niektoré sú otrasné. (Čo prepisujem každý rok aj niekoľkokrát) Cez víkend si spravím niečo s vlasmi, nafarbím a ostrihám ofinu lebo cez ňu skoro nevidím. Mama mi sľúbila nové rukavičky a nejaké lacné čižmi (stačia mi vyteplené číny) keďže sú obaja rodičia doma a fotrík ani nedostal peniaze za PN. Neviem prečo, nikto mi nič nepovie. Jedno je isté, máti ťahá hypotéku, domácnosť i nás. Chcem ísť už pracovať a šetriť si na ten notebook a kupovať si veci pre seba. Fakt ich potrebujem. I need a lot of moneyyyy...
Začnem poriadne makať nielen v cvičení, ale i škole. Viem, že mám naviac. Omnoho. Za nejaký čas ma ani nespoznajú. Dúfam, že v januári (povianočných prázdninách) prídem do školy s váhou pod 60 kíl. A potom to pôjde ešte dole, dole , dole. Strašne ma to napĺňa, teší ma, že to ide, som šťastná, keď vidím niekoho ako sa tlačí čokoládami, ako nezvládajú odolať a pritom ja som napolitánku nemala už riadne dlho. Ani na ňu nemám chuť. Nemusím sa premáhať. Absolútne. Ale dnes, máme na obed vyprážaný karfiol so zemiakmi. :/ :/ Ach jo. Keby som tak bývala sama. Jedno je isté, začína sa môj boj o dokonalosť a ja dnes musím vyupratovať, prepísať geografiu, hodinku si pocvičiť a večer si čítať. Večer napíšem ako sa mi darilo a cez víkend zmením design. :)

PS: Sneží u nás, parádne. Vonku mínus 5 stupňov, ale bielo - i keď sú to len snehové prehánky, stromy i tráva sú zamrznuté a vo mne to vyvoláva chlad len pri pohľade. Mám na plno radiátor a trasiem sa :D :D

THINSPO NA DNES:
MAJTE SA kočky :) :) :)

10.11.11

10. listopadu 2011 v 18:18 | Liliana |  Môj denníček
Dnešný deň dopadol nad moje očakávania.
Maximálne.
Dostala som päť jednotiek a to učenie ma baví čím ďalej tým viac.
Stávam sa takou ctižiadostivejšou.
Diskusia ma prekvapila taktiež.
Odpoveď za angliny ani nehovorím, keďže tesne pred školou, ako sme fajčili na múriku k nám pribehol nejaký muž a pýtal sa či vieme po anglicky, a kde nájde tú a tú školu :D
A ja ticho pozerala, smiala sa, že veď náhodou na tú školu chodím, ale ako mu to vysvetliť. Tak som len prstom ukázala na koniec ulice :D :D
V tom momente moje anglické sebavedomie riadne kleslo.
Ale tá odpoveď to napravila.
CHvalabohu.
Zajtra píšeme z fyziky, tak dúfam, že to dám a potom mám víkend.
Och jak sa ja teším.
Dnešné jedlo tiež super.
Takže som spokojná, ešte si zacvičiť a bude to úplne super.
Ach, akoby som ja už chcela mať aspoň 58 kíl.
Aspoň toľko a bola by som megašťastná.
I keď to moje stále omieľané šťastie je zrejme len čisto relatívny pojem.
Nech je ako chce, záleží mi na tom a verím, že to dokážem.

Dnes:
Obed: dve naberačky gulášovej polievky
POmimo: jedno malé lízatko

Thinspo na zajtra : Tak vyzerať :( :(
Držte sa kočky, idem vás pozrieť :) :)

9.11.11

9. listopadu 2011 v 16:48 | Liliana |  Môj denníček
Taký deň typu ,,no comment,,
Nič prevratné sa neudialo, akurát mi všetci lezú hore krkom.
Konečne mi mama kúpila tie tabletky.
Malo by to podporovať chudnutie, tak som zvedavá. Maximálne zvedavá.
No, ešte stále nemáme váhu.
Dnes 7 hodín. Zajtra tiež. Včera tiež. V pondelok 8. To je škola.. :/ :/
Z matiky som dostala z písomky za jedna, takže tam mám tri jednotky.
Z biológie tiež za jedna (plný počet bodov) takže tam mám 4 jednotky.
Viem samochvála smrdí no.
Písali sme dnes zo slovenčiny, tak dúfam, že to bude jednotka. Dúúfam.
Zajtra píšeme z nemčiny, idem odpovedať z angličtiny z článku ,,Computer virus,, plus mám diskusiu.
So spolužiakom ideme silne argumentovať.
Ja mám obhajovať názor ,,za uniformy na školách,,
Pravdou je, že sa mi páčia a aj by som ich chcela, ale nemám proti nemu šancu.
Viac dôvodov je ,,proti,,.
K tomu som ani neni nejaký extra rečnícky typ, takže sa asi totálne znemožním.
Ale aspoň to budem mať za sebou.
Dnes sa ma triedna pýtala kam sa strácam.
Vraj či jem.
Že videla obrázky dievčat ktoré to prehnali a nie je to pekný pohľad. ,,Videla si ich?""
,,Jasné, mám také doma :D "
V duchu som si pomyslela - ale pani profesorka, veď to je moja inšpirácia, moja modla..
Keby niečo také poviem, tak neviem.
,,SVedčí ti to, ale keby si stále chudla treba to riešiť, nieže budeš ako kosť a koža"
To som toho mala už plné zuby.
,,Ale veď ja nechudnem!"
,,Netráp ma.."
Takéto infantilné reči ma privádzajú do šialenstva.
No ten sprostý jogurt som v škole zjedla, ale i som ho v škole vyvracala.
Blbé že.
Keby som aspoň mala tú sprostú váhu.
Keby.
Pôjdem sa ja učiť.
Matiku, geografiu, nemčinu, angličtinu a pripraviť si ,,niečo,, na diskusiu.
A dve hodiny sa rozhodovať čo si zajtra oblečiem, aby som v tom vyzerala ,,čo najchudšie,,
Začína mi preskakovať.
Musím cvičiť. Proste musím,.....

Jedálniček... :
Desiata: spomínaný Diet jogurt s 0,01% tuku plus celozrná kaiserka = WC
Obed: miska šošovicovej polievky
Pomimo: dve lízatká

Držte sa kočky... Thinspo na zajtra..

Padám.... dole... a hlbšie

8. listopadu 2011 v 20:38 | Liliana |  Môj denníček
ANi neviem napísať ako sa momentálne cítim.
Mizerne.
Maximálne na hovno.
Som taká... smutná? napätá?sklamaná?...
Najhoršie na tom je, že sama neviem pomenovať pocity, ktoré v sebe nosím.
Síce sa usmievam navonok sa snažím vyzerať OK.
Lenže je to maska.
Každodenná maska, ktorú musím nosiť.
Musím vôbec?
Áno. Musím. Inak...
Ach, keby...
Ale ono je to vlastne všetko jedno.
Jediné čo mám v hlave je ,,schudnúť,,.
Všade samé žrádlo.
Musím sa priznať, že za posledné dni som viac pozerala na dno hajzla než do taniera.
Ani neviem prečo.
V hlave mi trochu preplo.
Znovu tam kde som bola kedysi.
Teoreticky by som zvracať nemusela, no je tam jedno veľké ALE čo ak...
A viete si domyslieť.
Proste mi hrabe.
Schudla som. No stala som sa mega paranoidnou.
Pravdou je, že skoro vôbec nejem.
Ešte ten obed si povolím, ale občas si dám niečo mimo a to ide samozrejme von.
Smutné na tom je, že z toho zvracania som si spravila taký rituál oslobodzovania.
Náhradu za rezanie alebo čo.
Takže sa mi to svojím spôsobom aj ,,páči,, - blbý výraz, ale inak to nazvať neviem.
Ide to so mnou dole kopcom.
Proste by som bola radšej keby som mohla držať hladovku.
Keby som sa nemusela stresovať.
Lenže nemôžem.
Všetky oči na mňa zízajú a mne to začína liezť na mozog.
Dnes si zo mňa spolužiačky uťahovali.
Vraj čo robím preto, že som toľko schudla.
ALE HOVNO! Veď som zase tak veľmi neschudla.
Ja totiž ani neviem koľko vážim.
Nemám váhu.
A práve táto skutočnosť zapríčiňuje, že som taká podráždená a napätá.
Paranoidná či náhodou som nepribrala.
Tak či onak rozhodla som sa na všetkých zvysoka VYSRAŤ a z tých posmešných rečí si nič nerobiť.
Ja sa len bojím, aby náhodou nešli za triednou a nenatrepali jej nejaké blbosti, že hladujem.
Budem musieť svoj režim zmeniť a semtam niečo v škole dzobnúť.
Som si istá, že zajtra budú sledovať.
A dodrbala som to tým, že ma videli viackrát desiatu vyhodiť do koša.
Celkovo som všetko posrala.
Nič nerobím dostatočne poriadne.
Všetko len tak ledabolo odfláknem a strašne ma to serie.
Neučím sa tak akoby bolo treba, akoby som chcela, taktiež s cvičením je to hrozné.
A jedenie ani nespomínam.
Závidím každému kto má už osemnásť,.
Nemusela by som sa báť, že by ma poslali do blázinca a do maturity by som skončila s nálepkou ,,psychoška,,
Všetko je to o hovne, ale mne to teraz už začína byť jedno, chcem sa upriamiť na seba a na svoje ciele.
Môžem okašlať každého, radšej sa budem starať o seba, cvičiť a poriadne sa učiť, aby som mohla byť na seba hrdá.
Nechcem plakať, ale dnes už to je fuk.
Chcem byť už u mojej psychologičky, u ktorej som nebola vyše mesiaca.
Chcem tam sedieť a revať, chcem si tam vyliať srdce.
Chcem len, aby ma mal niekto rád.
A najmä, aby som sa konečne mohla mať rada ja SAMA....
Chcem tak veľa? Objatie, pohľadenie - lásku?

Thinspo na zajtra :
Držte sa... Aspoň vy..

Nanananana...Be happy??

4. listopadu 2011 v 21:43 | Liliana |  Môj denníček
Konečne víkend.
Konečne trochu času pre seba, pre blog a celkovo na leňošenie/relax alebo to môžme nazvať i resetom.
Nenapísala som včera, mala som hrozne veľa učenia.
Nieže by som sa celý čas venovala učeniu - drtím hru na FB. :)
Ale do desiatej som nad knihami sedela, učila sa biológiu alias Perenchým, sklerenchým a podobné nezmyselné a nepotrebné výrazy. (pre info- sú to rastlinné pletivá)
Potom som si zacvičila, fakt trochu a išla spať.
Zaspala som ako medveď.
Zo školy som tak vyčerpaná.
Uvedomila som si, že vlastne 95% celého dňa sa venujem škole.
Strašné, však?
Ale keď ja tak moc túžim byť čo najlepšia.
Minulý rok som bola, zatiaľ som aj teraz, tak sa mi snáááď podarí mať samé jednotky. (i keď tomu sama neverím)
A čo je super?
Váha -------- 69,X kg... :) :) :) :) :)
Som megasuper sťastná...
I keď dnešný deň bol strašný.
Včera mi hovorila ako som veľmi schudla 5 ľudí.
Verte mi, mala som toho plné zuby.
A musela som zjesť langoš - ktorého som sa potom aj zbavila. Na WC.
Áno viem, nechutné, ale i tak mi bolo zle.
A dnes som tento ,,svoj,, rituál očisty bola nútená zopakovať a to dokonca niekoľkokrát.
Predchvíľou znovu.
Proste pokiaľ nechcem vyvolávať prílišné podozrenie, musím zjesť, keď mi niečo dajú.
Ach. Aspoň, že som nezjedla nič sladké.
Ako nebolo to nejaké strašné.
V škole suchá celozrná žemla.
Na obed brokolicová polievka.
Ale doma ma donútili ešte kaiserku so šunkou.
Všetky tri položky dnešného jedálnička som vyvracala.
Nechcem, aby sa to stalo zvykom, i keď je to u mňa dosť bežné, ale proste som musela.
SNáď to pochopíte.
Dúfam, že sa mi podarí schudnúť.
Cez víkend musím zamakať.
Zajtra poupratovať a učiť sa.
Samozrejme riadne cvičiť!!!!
Musím mať do 15.11 aspoň 66 kíl. Prosííííím.
Držte palce. Zajtra napíšem aj obehnem, musím už vypať PC... :(

2.11.11

2. listopadu 2011 v 20:35 | Liliana |  Môj denníček
Ďakujem vám za pekné a najmä povzbudivé komentáre. :) :) Máte to u mňa.
To je to hlavné čo ma drží nad vodou.
Dnešný deň stál za hovno.
Ale čo už.
Písali sme písomku z informatiky, o ktorej ma pozabudli milí spolužiaci informovať.
5-ka ako šupa. Nenapísala som nič okrem svojho mena a otázok. :)
Vyvolal ma dekan z náboženstva, ktoré som si opisovala v škole a dostala som za 1.
Prekvapenie .
A najlepšie bolo, že ma vyvolala z geografie, ktorú som videla len pri písaní poznámok a taktiež som dostala jednotku.
Neuveriteľné.
Zajtra píšeme z latiny, neminy aj angliny.
A klamala by som keby som poveala, že som sa tomu venovala nejako extra.
K tomu písomka z matiky.
Och to bude super deň.

Dnes som bola taká nijaká, nervózna, podráždená a celkovo odporná.
Všetko mi bolo jedno.
Čo to so mnou len je?
Nedodržala som svoj jedálniček podľa svojich predstáv.
Ale tie sacharidy som potrebovala nevyhnutne, inak by to so mnou seklo,

Desiata: 1/2 dlhé lízatko (0g tuku) alias benátová tyčinka
Obed: trochu zemiakov a dve mini fašírky :(
Olovrant: kakaoooo :( :( :( Fuj....
Mimoto som vypila asi 5litrov tekutín, len v škole som stiahla 1 liter CC light, plus1,5 l vody a doma to pokračovalo.
K tomu ale cca 6 káv, ani presne neviem.
Ale je mi super.
Len potrebujem nutne váhu.
Deprimuje, frustruje, irituje a všetky podobné výrazy, to že si nemôžem skontrolovať ako na tom som.
Musím ísť zajtra babke a skočiť na váhu, lebo ma porazí, keď tak neurobím.

Thinspo na zajtra:
Je dokonalá..... Aj ja chcem.. A budem...

Držte sa kočky, ja len tak stručne, idem ešte pozrieť matiku a tak. Zajtra dám dlhšie info... :) A konečne budem vedieť aj váhuuuuu.... Júúúj.... Bojím sa.. Hrozne moc, toho čísla.

XX tý deň

1. listopadu 2011 v 19:24 | Liliana |  Môj denníček
Ach, keby niekto videl čo mám v tej sprostej hlave za myšlienky a predstavy, asi by ma upálili na hranici ako Johanku z Arcu.
Možno i niečo horšie.
Všetko je také divné, čudne divné.
Ani to neviem vystihnúť slovami. Myslím na toľko vecí, zároveň pociťujem toľko pocitov.
Som z toho všetkého zmätená, znechutená a unavená.
Hej, chcem byť čo najskôr chudá. (To asi každá z nás, však.)
Mne nevadí nejesť a pod., ba naopak, vyhovuje mi to. No, zároveň ma desí pomyslenie toho, že by ma poslali do blázinca.
I´m not crazy. Just I wanna be perfect. I hate my body. My FAT body.
Lenže kto tomu rozumie. Kto z dospelých ľudí to pochopí??
Nobody.
YES.
FUCK YOU.
Ja si chcem ísť za svojím snom. Chcem. Fakt moc.
Ale mám strach.
STrach z toho čo bude. Jednoduchšie by bolo vrátiť čas a neposrať to. Vtedy.
Lenže to sa nedá. Časovrat nemám a kúzla nie sú mojou výsadou.
Čo už. Jediné čoho som schopná je oddať sa nejedeniu a cvičeniu . ALE, čo ak....
Kua!
Táto rozpoltenosť mojej osobnosti, môjho mozgu, myslenia ma vytáča a unavuje.
Jedna chce to, druhá to.
Bolo to tak vždy a asi to tak ostane.
Na jednej strane mi hovorí daj si, len si daj, veď to nevadí, a na druhej nežer to, pozri sa na seba.
Ide ma z toho roztrhnúť.
Som na nervy, nič mi nesedí (oblečenie) neviem čo si zajtra oblečiem, či budem schopná v škole niečo zjesť, či tam náhodou neodpadnem (čo fakt nechcem - trapas na n-tú) či ma prestane pichať v bruchu, či nedostanem 5, či sa tam nerozrevem alebo nezdemolujem celú školu.
Jeseň na mňa vplýva príliš negatívne, čo sa nálad týka.
Raz hore, raz dole. Ako na hojdačke.
Keby som tak mala váhu, mohla sa odvážiť a vidieť, že číslo je o kúštek nižšie zdvihlo by mi to náladu.
Lenže máme vybitú baterku a ja neviem na čom som.
Ničí ma táto nevedomosť. Ničí ma všetko.
Veľa učenia, otrasné vlasy, žiadne peniaze, plná skriňa vecí, ale nič z toho mi nie je dobré , brat ma vytáča, neviem dejepis z ktorého idem vo štvrtok odpovedať (13 strán) a ja to ešte stále neviem, mesiac som nebola u psychologičky, a pod. To ma tak nervuje, stresuje - že by som sa nedivila keby mi z toho vznikli vredy.
AK z toho stresovania nejaké aj nemám, náhodou.
No, okey. Asi spravím lepšie keď sa umyjem a pôjdem sa ešte učiť, a samozrejme si vyberiem niečo na oblečenie. Nech ránou hodinu nestojím pred zrkadlo ako obvykle a ako obvykle vždy vyleziem v tričku, v ktorom som spala :D

Včera :
Ráno - activia sladká biela
Obed: - zemiakový šalát a šnicla

Dnes :
Obed : zemiakový šalát a malilinkatá šnicielka
Áno zase to isté, dojedajú sa u nás zbytky... :D :D Ale nesťažujem sa. Nemusela som jesť vyprážaný sýr. Chvalabohu.

Thinspo na zajtra