Prosinec 2011

Year 2011

31. prosince 2011 v 22:27 | Liliana |  Môj denníček
Každou sekundou, každým tyknutím hodín sa blíži onen dlho očakávaný rok - rok 2012.

Preto prišiel čas zhodnotiť, ten, ktorý tu je už len necelé dve hodiny.
Pozrieť sa na neho z iného uhlu, s odstupom času a možno i inými očami.

Takže Všetko NAJ NAJ NAJ...
ABy vám vyšlo TO po čom túžite.
Držím vám palce.


Nemusíte to čítať, je to dlhé a sú to len drísty. Možno ak by ste ma chceli trochu pochopiť. Neviem. Písané skôr pre seba, aby som vedela nabudúci rok zhodnotiť či som sa posunula o kúsok dopredu.



So...Happy New Year

31. prosince 2011 v 8:04 | Liliana |  Môj denníček
Čo asi tak teraz cítim. Veľké H....
Darí sa ako tak.
Dnešná ranná váha 62,4kg, čo dokáže riadne rozhodiť náladu.
Nevážila som sa cca 2-3 týždne.
Z tej váhy vyplýva, že do 9.1. musím dať dole minimálne 2,5 kg, aby moja váha začínala krásnym číslom 5.
Je mi jedno čo preto budem musieť urobiť.
Ale jedno je isté, blíži sa Nový rok a s ním i druhá šanca- začať od začiatku.
A inak.
Oddať sa tomu celou dušou.
Urobiť pre svoj cieľ čokoľvek.
Znenávidieť svoje telo ešte väčšmi a kompenzovať si to nie zvracaním, ale hladovaním a neúprosným cvičením.
To je môj osud, a moje predsavzatie.
Pretože nebudem spokojná, pokiaľ moja váha nedosiahne aspoň 52 kíl.
Pokiaľ neuvidím svoj odraz v zrkadle inak.
Až - dovtedy.

Zo srdca vám kočky prajem úspešnejší rok 2012, aby sa vám darilo viac ako kedykoľvek, aby vás zaplavil príval odhodlania, antuziazmu, silnej vôle a najmä motivácie vydržať to!

Ste mi všetkým, ďakujem vám za pochopenie i podporu a do Nového roku sa s novou vervou pustíme spolu. :)


V tomto znamení nech sa nenesier len prvý deň Nového roku, ale i zvyšné dní roku 2012:


Back - AGAIN...

28. prosince 2011 v 18:35 | Liliana |  Môj denníček
V prvom rade ďakujem Lightenke, pretože práve jej články ma v túto chvíli dostali zo sračiek.
Celé dni len jedlo a záchod. Fajn. Nebolo to také hrozné, ale ja si nechcem zničiť zuby, žalúdok, je to odporné, a mám strach, že priberiem. Potrebujem nutne nejakú činnosť, niečo, čo ma zamestná, lebo táto ,,nuda,, ma ničí. Som unavená a celý deň len ležím v posteli. Cítim sa taká nepotrebná, nemožná - tučná! Kua!!!

Ale je to jasné. Nie od zajtra, ale hneď teraz (dnes som toho moc nezjedla a čo som zjedla skončilo i tak v hajzli) musím začať makať. Pretože, keď prídem po prázdninách do školy, v tých nových veciach, ktoré som si kúpila, chcem, aby videli, že som schudla, že vyzerám dobre, mým peknú postavu, chcem, aby mi boli riadne vidieť kľúčné a bedrové kosti, chcem mať nohy ako paličky, proste chcem byť vychrtlá! A nevzdám sa pokiaľ to nedosiahnem. Chcem mať 52 kíl, a to čo najskôr.

Najhoršie je, že neviem koľko vážim, nemám potuchy. Nejde nám váha a preto nemôžem povedať či som pribrala alebo nie. Ale 8.1.2012 - posledný deň prázdnin sa zvážim a musí sa moja váha začínať číslom 5!!!!!!!!!!!!!!! POHYB, nejedenie, káva, cigarety - ničenie samej seba.... Nenávidím sa za to čo si robím, a zároveň mi robí radosť ako sa trestám (trochu šialené, však)

Hneď teraz idem cvičiť. Až sa budem potiť. A myslím, že si dám dnes pred spaním jednu tabletku Fenolaxu, aby som sa po tých sviatkoch prečístila. Zajtra hladovka, aj keby čo. Je mi jedno že mama je doma. Je mi to fuck. POviem, že mi je zle a hotovo. Chcem prísť do školy iná. Krajšia.

Držte sa kočky....

Merry Christmas

24. prosince 2011 v 16:19 | Liliana |  Môj denníček
Baby, chcem vám popriať Šťastné a Veselé, aby ste mali pohodový večer a pod stromčekmi našli to, po čom túžite.

Viem, že som sa neozvala, ale tento víkend nič neriešim. Nejde to. Je pravda, že si s WC-kom tykám ako nikdy predtým, ale nechávam to plávať, lebo hladovať sa nedá.
Od pondelka nastupujem na redukčný režím, aby sa na mňa 9.1.2012 usmievala aspoň tá 59-ina. Aspoň tá, keď nič lepšie. Musím byť trpezlivejšia, uvedomujem si to. Darčeky nebudú bohaté, dve knížky, ktoré som si sama vybrala, a mama spomínala, že mi s tatinom kúpili nejaké prekvapenie a knížka to nie je (žeby nový mobil? to by bolo super) V skutku v neho už ani nedúfam. No čo.

Som dobre naladená, lebo konečne po x rokoch máme pohodové Vianoce. Žiadne hádky, stresy a zhony. Toto su naše prvé rodinné Vianoce (doteraz sme bývali u babky a s tetami a bla bla..) a teraz sme len štyria. Je to iné, páči sa mi to.
Až som z toho prekvapená.
Nečakala som, že budem taká ,,šťastná,, že nie som u babky v tento deň. Ale je to tak.
OK. Užite si víkend, ja sa ozývam až od pondelka s novými pravidlami a pikoškami.. :)


Od zajtra - tvrdo

19. prosince 2011 v 20:22 | Liliana |  Môj denníček
So, I am back and tomorrow I start...
and
I can do it!
Od zajtra začínam s novou diétou. Nie úplne od základov, iba prísnejšou, čo sa týka (ne)jedenia, a najmä čo sa týka cvičenia. Mám v pláne behom týchto následujúcich troch týždňov schudnúť minimálne 6 kíl. Všeobecne je jasné, že čím viac tým lepšie, ale tých 6 je minimum. Po Vianociach budú výpredaje, skvelé akcie a ja snívam o tom ako si nakúpim krásne oblečenie, a do školy prídem ako úplne nová ,,girl,,. Nová postava, farba vlasov, obtiahnuté oblečenie zvýrazňujúce štíhlosť, ach to je môj sen.

Zajtra nejdem do školy, idem si pobehať lekárov, vybaviť čo treba a tomu som rada. Kúpim si nový denník, aby som mala stále pri sebe spovedníka , a do prázdnin si spravím plány cvičenia na celé tri týždne. Budem proste makať na sebe. Aby ma ani nespoznali v novom roku. Neskutočne sa na to teším.

Čo sa týka Vianoc, darčekov a pod. nakúpené veruže nemám. V peňaženke mám nejaké dve-tri eurá a dosť ma serie, že nebudem môcť obdarovať všetkých tak akoby som chcela. SNáď sa konečne poučím a budúci rok dopadne lepšie čo sa financií týka. Ja by som si želala jediné a to je ,,new mobile phone,,. Bohato sa uspokojím s Nokiou C5-03 (som skromná, a ešte si aj poviem). Lenže sme na to biedne, takže neviem či sa dočkám. Netuším. Pevne verím, ale ako to v skutočnosti dopadne, to je iba prekvapenie. Chcela by som pár ľuďom dať darčeky vlastnej výroby. Mám tu ešte tri plátna, tak babke namaľovať perzkú mačičku (mali sme takú ale minulý rok zomrela :( ) na pamiatku, a ďalej si ešte rozmyslím. Väčší problém je, že nemám už veľa farieb. Keď sa mi minú budem v hajzli. Nejako to musím premyslieť.

Štvrtok - piatok veľké mega upratovanie celého bytu. Okná, zbytočné veci vyhádžem, všetko vyumývať a tak.Sobota budem mame pomáhať v kuchyni. Ďalej ma šte čaká spoveď, aby som na Štedrý deň mohla ísť na omšu, čo neviem ako skĺbim dokopy. Ale keď mám hlavu (za posledné dni dosť často) strčenú v hajzli, najradšej by som sa nakopala a nie sa z toho spovedala. Ťažký hriech veru, nevážiť si vlastný život. Najhoršie je, že z takýchto psychopatických vecí sa spovedám pokaždé, až sa tam hambím aj ísť. :/ :/

No nič, držte palce babenky, už budem písať každý deň, a najmä aj pohyb a jedálniček, aby som to znovu mala pod kontrolou. Odmerám si vo štvrtok miery, aby som si ich 8.1.2012 mohla porovnať, či tam bude nejaká zmena. Dúfam, verím, že áno.

Držte sa :) :)

17.12.2011

17. prosince 2011 v 14:41 | Liliana |  Môj denníček
Som sklamaná. Maximálne.
Zo seba a zo svojej neschopnosti.
Nechápem to.
Dnes som sa postavila na váhu a bolo tam 63,2 kg. WTF/WTF/WTF??? Ako je to možné? Veď tento týždeň bol viac ako dobrý. Ak nepočítam včerajšok, a menšiu absenciu cvičenia. Ale pohybu bolo dosť. Kurva! No OK, už mám dosť depiek z peňazí (ktoré nemám, ale chcela by som) nebudem toto riešiť, lebo to už nezmením. Namiesto toho sa zameriam dopredu a to je CIEĽ momentálne asi najväčší - 9.1.2012 budem mať na váhe 56 kg maximálne!! Aj keby som si mala to sádlo z tela odrezať, nenechám to takto. Musím sa začať viac hýbyť, snažiť sa maximálne a celé prázdniny drieť!!!!! Tento týždeň bude asi v znamení hladoviek, inak to nevidím. Takto to ďalej nepôjde. Bude to chcieť pravidlá a zásady, plán cvičenia, čo budem musieť dodržiavať.

Takéto zlyhania, sklamania...mi iba spôsobujú bolesť nič iné. Už asi nestačí to málo čo robím, chce to viac makať. Viac. Omnoho.
Vo Viedni sme boli vo štvrtok.Celý deň bez jedla. Super pocit. Úžasný. A bolo super. Žiadne múzeá, nudné výklady učiteľov. Dá sa povedať, že sme celý deň len nakupovali. Najprv na Maria-hilfe-strasse (4 km dlhá ulica plná obchodov), kde sme mali rozchod 2 a pol hodiny, následne sme sa presunuli na námestie k Stefans-dómu :D kde bolo milión obchodov. Bolo to ako vo sne. Krásny pocit. Navyše úžasné počasie, teplúčko, bezvetrie, sem tam zamrholilo, čo bolo ešte krajšie. Hneď by som sa tam vrátila. Tie výpredaje v HM, hmm... keby som mala viac peňazí, tak neviem, asi by som si kúpila všetko. Uskromnila som sa na kabelku z HM a rukavice z HM. Ale pobehali sme doslova všetko :D :D Dohoda znie,, nabudúci rok idem a šetrím, už odteraz" ... Takže sa nie je načo sťažovať.

Od školy mám už aj pokoj. Učíme sa v pondelok 2 hodiny, potom je športový deň, utorok sa učí ale ja idem doktorke, streda omša a následne v meste medovinka, štvrtok máme dve hodinky v škole taký triedny vianočný večierok. Budeme si dávať darčeky a podobne. Samozrejme sa bude žrať, ale to sa mňa netýka. :)

Dnes som upratovala od rána. Inak sorry že som celý týždeň nenapísala, ale bola som na pokraji nervového zrútenia preto som chodila čo najskôr spať, aby som nemyslela na debiliny, ktoré ovládajú moju myseľ. Už tu budem znovu každý deň a začnem riadne makať na sebe. Držte sa mi kočky :) :) Myslím na vás...

11.12.2011

11. prosince 2011 v 17:55 | Liliana |  Môj denníček
I want to be thin. I wannabe perfect. I need holidays. I need love. Someone who loves me.
Najradšej by som sa zahrabala do betónu.
Stále som taká hrozne zmätená, chvíľu šťastná, chvíľu stratená.
Môj um ovládajú neidentifikovateľné myšlienky, pocity, niečo strašné. Neopísateľné. Iracionálne. Cítim sa ako totálna infantilná krava. Ani neviem prečo. Nerozumiem tomu. Nechápem to. Svoj život. Svoj vnútrajšok. Hrôza.
Paradoxom je, že napriek tým pocitom ma ako blesk zasahujú chvíle absolútnej letargie. Stavy beztiaže. Neviem to zrozumiteľne vysvetliť, dúfam, že to chápete.
V utorok, štvrtok bude celodenná hladovka. Ostatné dni zrejme v znamení ,,iba obed,,. Nothing more. Váha cca 61 kíl. Blížim sa k onej 5. K hranici mojej vôle, disciplíny, sily. To bude tá méta, kedy budem už iba krôčik od cieľa. Blížim sa k splneniu môjho sna. Napĺňa ma to bezmezdným šťastím. Nekonečné šťastie - krásny umelecký prostriedok. Teším sa. Na to čo bude. Čo môže byť.
Ešte tento týždeň a potom už bude takzvaný ,,freetime,, keďže sa už učiť nebude. Takže písomky mám pred sebou, dúfam, že ich zvládnem a potom hor sa do plnenia snov - na cestu k dokonalosti.

Sledujem taký film v TV - Letuška 1.triedy - a je to veľmi motivujúci film. Do hlavy mi tlačí myšlienku ,, Stačí sa snažiť a môžeš dosiahnuť čo len chceš" Niečo v tom zmysle. Úžasný pocit.

Jedla som len obed. Trochu ryže so zapekanou brokolicou. Chutilo mi, hlavne keď naši jedli takú ,,tučnú,, omáčku. Čo sa pohybu týka, bolo ho dosť. Upratovala som (zase) a taktiež cvičila, niekoľkokrát a ešte si dám jednu sériu. Zopakujem učivo do školy, osprchujem sa a asi pôjdem spať. Aby som ráno bola fit. Čaká ma náročný deň. 8 hodín v škole a potom sa drviť chémiu. Myslím, že už dosť bolo písania. I tak píšem len samí nezaujímavé veci.

Thinspo na zajtra :
Držte sa kočky :) Budem na vás myslieť .......

10.12.2011

10. prosince 2011 v 21:01 | Liliana |  Môj denníček
A čas nám beží. Nepretržite.
Vianoce sa nezadržateľne blížia a ja budem rada, keď príde už ten deň D. Potom bude pokoj, tri týždne na chudnutie hnusných špekov, užívania si voľna, čítania, kreslenia, učenia sa a najmä cvičenia. 9.1.2012 chcem mať na váhe číslo 56 maximálne! A som skálopevne presvedčená, že to ide, že sa to dá, že sa mi to podarí. Verím tomu a neprestanem, pretože to dokážem! I can do it.
Dnes som cca dve hodiny upratovala. Strávila som čas sama so sebou. Povinné čítanie mám chvalabohu prečítané, už len to nejako spísať a budem mať pokoj. V utorok ma čaká ťažká písomka z chémie, na ktorú sa už zajtra začnem šprtať. Musím dostať maximálne 2. Horšiu známku by som nezniesla. A samosebou chémia je jediný predmet, kde znesiem dvojku. I keď je jasné, že jednotkou by som nepohrdla. No nič, znova píšem nudné veci o škole.
Som veľmi zmätená. Čo sa pocitov týka. Emócií mám plnú hlavu, ale neviem ich od seba odlíšiť, identifikovať. Neviem koľko väžim. Toma ničí. Zase nám nejde tá prekliata váha! Musím sa polepšiť, zmeniť a viac sa snažiť. Nie len v chudnutí, ale vo všetkom. No najmä v tom zhadzovaní kíl. Práve to je to najdôležitejšie, na čom mi najviac záleží. Paradoxom je, že práve to ma najviac ničí. Tento týždeň, by som chcela dať dole aspoň 2 kilá. Lenže keď nemám váhu, ako mám vedieť koľko vážim? Ako doparoma?! Fuck!
V pondelok ma čakajú dve hodky v posilovni. Už sa teším ako budem polhodinu šľapať na rotopede a pod. Teším sa. Nehorázne. Plánujem týždeň v znamení hladoviek, teda ak sa bude dať. Ak nie, tak po príchode zo školy zjem niečo z obeda a viac nič. V škole tiež nič. Ani tie lízatká a podobné blbosti, ktoré som si povolovala. Bola som moc slabá, musím to zmeniť a zabrať! Začať makať. Poriadne! Nesrať si do huby a oprieť sa do toho. CHcem už byť thin. Chcem.....

Thinspo na zajtra :
Držte sa. Zajtra napíšem viac, musím už ísť. :)

8.12.2011

8. prosince 2011 v 19:38 | Liliana |  Môj denníček
AKo ten čas len uteká. Hrôza. Dnešok prebehol bez ujmy na zdraví. Celkom. Nebol v znamení hladovky, na obed som si dala sáčkovú polievku. Lenže zajtra idem k babke, a len Boh vie čo tá bude mať navarené. Nezvracala som dnes, čo je pre mňa fakt výhra a som tomu rada. Odolala som toľkým chutiam. Je to niečo až neuveriteľné. Čo všetko som už mohla zjesť. Ani nie sladkosti, tomi nechýba ani na ne nemám chuť, práveže také potraviny typu ,,cigánska, bageta, kebab, pizza, rožok, alebo len ten granatýr čo sme mali na obed,,. Práve tie ,,najzdravšie,,.Som šťastná, že som odolala. Nesmierne.
Som unavená. Hrozne. V noci som bola so psom vonku a od piatej som hore. Odkedy mama začala chodiť zase do práce, vždy keď odchádza (5 h ráno) ma pes zobudí, že chce ísť von a proste sa preberie a už nezažmúri oči. A keďže vonku je riadna kosa, preberie to i mňa.
Ráno po ceste do školy, som zažila krásny, neopísateľný pocit. Fúkal hrozny vetrisko a išla som rovno oproti nemu. Nedala som hlavu dole, nemala som ani kapucu ani čapicu, práveže som dala hore hlavu, počúvala My skin, a bolo to neočakávané, ale pocítila som príval slobody. Krásny pocit to bol. Vlasy sa mi vznášali a ja som zavrela oči a namoj dušu som sa cítila akoby som lietala. Bolo to nádherné.
Nálada sa mi trochu zlepšila. Azda tým, že som odolala? Asi hej. Čoskoro konečne budem mať čižmy a vo štvrtok ideme pekne do Viedne zo školy, na čo sa hrozne teším. Víkend je pred nami a ja už fakt musím prečítať to sprosté povinné čítanie, lebo už to budeme musieť odovzdávať. Lenže je to fakt nuda. Nechce sa mi to čítať absolútne. Cez víkend som aj začala, ale po pár stranách (ešte k tomu je to aj divadelná hra z obdobia REALIZMU) som to zabalila. No nič, nejako sa budem musieť k tomu prinútiť. V pondelok ideme cez Telesnú do posilky na čo sa teším, i keď ešte teraz mám od pondelka stále svalovicu. Chcem schudnúť, schudnúť, schudnúť. Cez Vianočné prázdniny. Vždy keď idem po ulici všímam si baby. A niektoré majú takéé krááááásne chudé nohy. Zaujímalo by ma po kom ja mám také ozrutné lýtka a čudné kolená. Chcem mať paličky. :) :)
Zajtra píšeme písomku z literatúry a z tej biológie (preložila sa zase :D) . Takže si to pôjdem ešte zopakovať, zacvičiť si, a snáď ešte čítať knížku. Alebo hneď spať. Ako rozkáže pes :D Snáď sa dnes lepšie vyspím.
Držte sa baby a ďakujem za povzbudenie. :)
Thinspirathion na zajtra :

It´s raining...

7. prosince 2011 v 20:36 | Liliana |  Môj denníček
A tak sa aj cítim. AKo je vonku tak i v mojom vnútri. Včera sa celý deň naši hádali. DNes mama ani nebola doma, teraz prisla a ked som sa jej pytala kde bola, odpovedala ze u frajera. Ako fakt super. Tatino mi hovoril, ze uz jej vcera vykrical ze nech da navrh na rozvod vraj takto zit nemozu. Na to mu ona povedala nech da on. A bla bla. Povedzte , co budu toto za Vianoce? Stoji to tu za prd.

Hladovka sa mi podarila. Chvalabohu. A mohla by sa i zajtra. A takymto smerom sa ubera moje myslenie. Radsej sa nezameriavam na nic ine. Asi by som sa zblaznila. Najma pri tej atmosfere co je u nas doma. Nici ma to tu. Naozaj mam len to chudnutie, len ten pocit hladu. Len to je jedine mi ostava. Ale mam strach. Hrozny strach. Z toho co bude. Nechcem aby sa nasi rozviedli. Nechcem pocuvat tieto hadky. Pozerat sa na mamin zniceny vyraz typu ,, Nenavidim to tu,,. Akoby nebola spokojna so svojou rodinou. Prenasa taku depresivnu naladu a tak. Ach jaj. Ja neviem co budem robit cez vianocne prazdniny, kde budem ani ako ich stravim. Cele dni tu doma, s jedlom, s dusnom - asi sa tu zadusim, zblaznim a skoncim v blazinci. Chcem niekam vypadnúť. Čas zastaviť a byť aspoň raz v živote slobodná. Odpútať sa od myšlienok, starostí, problémov, vzťahov, proste byť fakt len sama so sebou. Začína mi hrabať z toho všetkého. Z tohto stereotypu. Idem do školy, v dobrej nálade, strávim tam pol dňa, a potom idem domov, nálada opadá na bod mrazu, leboviem ako to bude doma. Potom sa učím, som na PC, zacvičím si a čo najskôr idem spať. To je každodenný program, ktorý ma ničí. Nie je tam nič. S nikým sa nemôžem úprimne porozprávať o svojich pocitoch, o tom čo ma trápi, o mojich myšlienkach. Môžem ich len a len napísať na blog. Nemám nikoho iného. Nikoho.
Nobody loves me...
Nobody....
Strácam nádej. Nádej v lepší zajtrajšok. Možno i na tej psychiatrii by mi bolo lepšie než tu. Snáď. Kedy si konečne uvedomí moja mama, že to ako sa správa ma ničí. Aké scény robí. Aká je zamĺknutá, že nič nepovie. Nepovie čo jej je, kam ide, kedy sa vráti. Že ju niečo trápi. Pretože, mňa to trápi tiež. Je to moja mama. Moja mama. Ach.. Chcem mať normálny život. Štastný. Smiať sa, tešíť sa domov, tráviť čas nejakým zmysluplným spôsobom. Nezaoberať sa nepodstatnými vecami a najmä nemať v hlave taký chaos a zmätok aký mám. Taktiež v pocitoch. Zabíjam sa. POmaly. Zabíjajú ma tie myšlienkové pochody. To čo každý deň prežívam keď prídem domov. To dusno. Mlčanie. Ticho. Občasné výbuchy. Klamstvá.
I need somebody....

Thinspo na zajtra :

Shitday

6. prosince 2011 v 18:16 | Liliana |  Môj denníček
Cítim sa.... Hmm.. Ako sa vlastne cítim? Správne slová na príbliženie a vystihnutie mojich pocitov asi ani nejestvujú.Cítim sa veľmi veľmi zle, pesimisticky, negatívne, deprimovane, melancholicky, nostlagicky a bla bla bla. Rozrevala som sa dnes snáď 100 x. Od 1 poobede som doma a knihy som ani nevidela. Som mimo. Cítim sa ako zdrogovaná feťáčka. Serie ma všetko. Dnes som toho zjedla moc. Nenávidím sa. Nemôžem pozrieť do zrkadla. Musela som zjesť obed - perkelt s cestovinami. Potom čokoládovo smotanový jogurt (146 kcal) a ešte pelendrek - taký polmetrový. :( Som zo seba znechutená. Keďže už nemôžem ísť vracať, dala som si preháňadlo. Zajtra bude hladovka. Ja chcem mať po Vianociach 57 kg, tak musím zamakať.Ani nebudem hovoriť aké bolo ťažké ten obed v sebe nechať. Bolo mi zle, ale moje zuby sú v hroznom stave. Bojím sa že mi vypadnú. A načo som si potom dala strojček, keď nebudem mať predné zuby? Musím niečo vymyslieť. Niečo, ako ich oblafnem že som jedla. Kurva, ale čo?? Prečo tak prehnane kontrolujú či žeriem?Vytáčajú ma s tým. Nech sa rozhodnú čo chcú do p---. Keď som bola tučná hovorili ako by som mala schudnúť, nejedz toľko, nedávaj si to sladké, ty vyzeráš, zase si pribrala a pod. A teraz zase opak? Nech sa uvedomia. Nie som vychrtlá, nie som ani kosť a koža, tak kde je problém?Nenávidím svoj život. Toto všetko. Tento svet. CHcem byť slobodnááá. Chcem tak veľa?
Zajtra ide hladovka, aj eby čo malo byť!!!
Váha : 63,6 kg.
Thinspo na zajtra :
DRŽTE SA KOČKY!

Tomorrow is St. Mickey Mouse

5. prosince 2011 v 19:59 | Liliana |  Môj denníček
Hrúza. Zajtra Mikuláša - jediná výhoda tkvie v tom, že sa zrejme nebude skúšať. Čo sa ani dnes. Učili sme sa z 8 len 3 hodiny, päť hodín sme pozerali filmy. Nuda. Dve hodiny telesnej, krásne som dala zabrať brušným svalom, to bude zajtra krásny pocit. Viac ma serie iné. Kua. Plánovala som krásnu hladovečku, nejako mi to nevyšlo. Tak že by zajtra? Dúfam. Totiž v škole som zjedla dve suché celozrné žemle, čo by nebolo také hrozné, len keď som po škole prišla k babke a nechcela som jesť, začala vyvádzať. Už jej to dochádza. Tuší ako chudnem. Kruci písek. Začala rozprávať že zavolá mame, vraj som tam nejedla (čo bol môj plán, povedať mame, že som jedla u babky) a tak som si nakoniec musela dať ryžu s kuraťom. Šikovne som mäso schovala do ruky, že ho dám psovi a ona sa postavila ku mne, kde je to mäso, ty si ho dala psovi? Ja budem musieť pri tebe stáť a pod. Tak som potom nenápadne dala ruku za misku a odkusovala ho. Keď si to všimla bol kľud ,,Jáj, ty ho máš tu. Ja že si ho dala psovi,, ,.,Však pozerám o čom rozprávaš, toť ho držím a jem" A tak vo mne skončila večera. Čo už no.

Mimoto som dostala sladkostí ako maku, všetko ,,veľľľľmi zdravé,,.. Fúj. Mám to hodené v šuflíku - samé čokolády, napolítanky a totálne debiliny. Jediné čo z toho zjem je fakt len lízatko. Nič viac. Serie ma tento svet. Serie ma to, že mi všetci kecajú do môjho chudnutia. Maximálne ma serie, že nedokážem prestať vracať, lebo MUSIM žrať, MUSIA ma vidieť. A ja to v sebe nenechám ani keby čo. Kua. Ako to urobím cez sviatky? Celé dni doma. :/ Nevydržím to. Nevydržím. Niečo musím vymyslieť. Po prázdninách chcem mať aspoň 57 kíl. Aspoň.

Pokoj. Musím sa prestať stresovať a začať uvažovať racionálne. Zamyslieť sa trošku nad všetkým. Nejako to zvládnem. Nie sú to prvé chudnúce Vianoce. Takže sa poučiť zo starých osvedčených trikov plus popremýšlať nad novými vychýtavkami. Ešte mám tri týždne. Za ten čas toho vymyslím habaďej. Najdôležitejšie je, pripravovať sa. Odolávať sladkostiam. Všetkému čomu sa dá. Ale sladkému maximálne! Cvičiť o stošesť a vyvarovať sa prílišnému záujmu okoliu okolo môjho chudnutia. Najmä tomu ,,že nejem,,. Chápete.Ale je to ťažké. Všetko. :/ :/ Držte sa. Ešte si pôjdem zacvičiť poriadne a potom si dám sprchu a šup spať.

Thinspo na zajtra :
Držte sa :)

WTF?!..Merry christmas?

4. prosince 2011 v 8:38 | Liliana |  Môj denníček
Ja netuším ani zďaleka, kde ľudia berú tie Vianoce. Nie je to ako kedysi, keď som bola malá. Keď som sa ešte nedočkavo tešila na vianočné filmy, koláčiky, Ježiška, na stromček. Všetko je to fuč. Čaro Vianoc pominulo. Momentálne vnímam len takú nechuť. Všetko sa to otočilo, Vianoce sú v dnešnej dobe len o peniazoch a drahých darčekoch. Konzumná spoločnosť. Pch. Ako môžu od konca Novembra začať VIANOČNÉ trhy, pesničky v rádiu hrajú neprestajne 24 hodín celého víkendu VIANOČNÉ pesničky a mesto je preplnené slopajúcimi ľuďmi, postávajúcimi v stánkoch a utrácajúci peniaze na totálne blbosti. Kam ten svet speje? Veď ešte nebol ani Mikuláš. Nieže by som nemala rada Vianoce, ale nepáči sa mi komerčný zámer dnešných ľudí. Chcú behom sviatkov z ľudí vyťažiť čo najviac peňazí, ide im iba o to. Ak by to boli pravé Vianoce občerstvenie by bolo zadarmo a program by bol najmä pre deti. Nie desať stánkov s vareným vínom, medovinou a pod.

Zhrniem zistenia posledných pár dní:
  • som šťastná - keď chudnem
  • cítim sa krásna - Keď chudnem
  • darí sa mi - keď chudnem
  • som sebavedomejšia - keď chudnem
  • mám úžasnú náladu - keď chudnem
  • dokážem sa odviazať,smiať, vtipkovať - keď chudnem
  • nehambím sa za seba - keď chudnem
  • mám sa rada - keď chudnem
  • cítim sa príťažlivá - keď chudnem
Čo z toho vyplýva? AKoby to bol zmysel môjho života, môjho bytia. Neviem, dúfam, že mi rozumiete. Pojem chudnutie je myslený tak, že málo jem, vlastne tak, že odolávam rôznym nástraham v podobe cukroviniek a pod. že cvičím. Že sa držím. Mala by som sa do toho pustiť. Od vysnenej 5 na začiatku ma delia ešte 4 kilá. Kedy už tam nebudú? Dúfam, že na Nový rok, už budem začínať 5. A potom.... sa uvidí ako to pôjde ďalej.

Vážim 64 kíl. Keď si predstavím, že pred dvomi mesiacmi som nariekala s 78 kilmi, je to fakt super. A cez prázdniny otrasných 87 kíl . Schudla som a pritom to ešte stále nie je ono. Ale neviem pochopiť ako som mohla žiť s 24 kilmi navyše. Veď to je neprestaviteľné. Nikdy v živote sa na takú váhu nechcem vrátiť. Never. Never.

Musím zabojovať. Naučiť sa riadne odolať a na jedlo ani nepomyslieť. Nechcem viac zvracať. Nemôžem. Moje zuby sú v otrasnom stave a bojím sa o ne. Proste už STOP zvracaniu. Musím sa naučiť i to málo čo zjem v sebe nechať. Musím proste. I keď to bude ťažké. Lebo najradšej by som v sebe nemala nič. Čo by sa dalo jedine keby som nemala rodičov, s ktorími jedávame pri spoločnom stole,. Najmä cez víkend. Neviem si predstaviť čo to bude na Vianoce. Och. Horror. S veľkým H. Mám strach. Hrozný. Chcem cez vianoce schudnúť a po prázninách prísť do školy krásna. A nie pribrať. 54 kíl je môj cieľ. Momentálny. Pôjdem sa zachvíľku učiť, zajtra píšeme písomku z biológie. Nebolo by na škodu prečítať povinné, keďže do 22.12 máme dovzdať čitateľský a ja tam nemám ani čiarku. :/ No nič. Čaká ma dnes namáhavý deň, ale ja ho zvládnem.

Držte sa kočky :) :)