New life - again...but now it´s forever..

7. ledna 2012 v 9:54 | Liliana |  Môj denníček
,,Zmena je život, a na zmenu nie je nikdy neskoro. "

Za posledné dni (nechcem rozoberať ako vyzerali) som mala veľa príležitostí byť sama so svojím JA. Tak trochu ho viac počúvať a vnímať, uvedomovať si súvislosti svojho konania s myslením, a to vo väčšej miere prispelo k zmene môjho zmýšľania.
Zmenila som sa k lepšiemu moožno i k horšiemu, ale baby, naozaj som si veľa uvedomila. Celé roky som zvádzala boj so svojími ,,osobami,, vo vnútri. Jedna - tá dobrá, milá, malé dievčatko a jej sokyňa pravý opak - žena, odpútaná od detstva, ktorá sa správa adekvátne k svojmu veku, vystupuje tak i sa prezentuje.
Nevedela som sa rozhodnúť, ktorá z nich som, stále som túžila vrátiť čas a znovu byť dieťaťom, ktoré sa na dvore hraje s bábikami, lozí po stromoch a naháňa túlavé mačky. Nechcela som si hodne dlhú dobu pripustiť, že tie časy, sú bohužiaľ dávno preč.
Správala som sa veľmi alibisticky, neprijímala som za seba a svoje činy žiadnu zodpovednosť, nemala som vlastné názory, za ktorými by som si stála a obhajovala ich.
Bola som taká šedá myš, čo urobí všetko, čo jej ostatní prikážu, súhlasi so všetkým s čím by mala, i keď vo svojom vnútri cítila odpor a nezdieľala rovnakú mienku.
To som BOLA ja - troska, prispôsobivá, ktorá NEBOLA sama sebou, iba si to nahovárala.
Bol to ,,ten,, tzv. nudný život, bez zmyslu, lebo keď nerobíte nič z toho čo chcete, čo vás baví, nemáte vlastne nič čo by vás držalo pri živote a nútilo by vás ísť cez všetky sklamania a prehry ďalej, nežijete plnohodnotný život, ba naopak.
Prežívate.
Žila som zo dňa na deň, každodenný stereotyp, ktorý ma ubíjal, pocity ma valcovali a ničili zvnútra i zvonka.
Všetko je to ako skladačka.
Postupne všetko do seba zapadá a ja si čím ďalej tým viac uvedomujem, že nie som dieťa ale ,,skoro dospelá,,.
Vyznie to detinsky, ale ten bordel, ktorý som v sebe mala a možno ešte trochu mám, detinský bol.
Riešila som totálne banality, ktoré ma ale vedeli zničiť.
Dostať ma až na úplne dno.

Keď som mala dvanásť,chcela som byť veľká. Vlastne som po tom túžila od malička. Flákala som sa, bavila s kamarátmi, nosila sukne, výstrihy, malovala sa - správala som sa (alebo sa o to skôr pokúšala) ako dospelá. Mamina mi zakazovala malovať sa, vraj bez toho vyzerám staršie, a keď sa namalujem tak som ako 18-ročná.
Okolnosti sa zmenili a ja som v štrnástich hrala s bábikami, všade som mala plyšákov, pozerala Barbie rozprávky, hej švihlo mi v hlave. A riadne. Následne sa to striedalo. Týždeň som sa cítila ako veľká, mesiac ako dieťa, ktoré potrebuje pofúkať ,,bobo,, (ranu :D ) .
A táto nestálosť, môjho JA, respektíve karukatúry samej seba, ma privádzala do depresií. Nevedela som nič z toho čo by mal normálny človek vedieť. To jest čo mám rada Ja, čo baví mňa, a pod. Robila som to čo ostatní.
A prišiel čas to zmeniť.
Užiť si tento rok ako sa len dá.
Pomaly sa lízať zo sračiek, i keď to nebude vždy ľahké.
A najmä ísť za svojimi cieľmi a snami.
Pretože život bez cieľa, je život bez zmyslu. (ja to tak cítim)

Držte sa mi kočky, neodchádzam, neprestávam chudnúť, lebo to je jedným z mojich snov a cieľov. :)

 


Komentáře

1 Nell Nell | Web | 7. ledna 2012 v 13:42 | Reagovat

nekdy je zivot zasrane tezky a ja taky casto nevim kterou cestou to vlastne, z jdu....z jedne strany rodice, z druhe kamosi a clovek se pak nekdy chove jako by to ani nebyl on, a casto ani neni...jen odvahy! =))

2 Deibee Deibee | Web | 7. ledna 2012 v 16:28 | Reagovat

Jsem strašně ráda, k čemu jsi došla. Už nějakou dobu se snažím si podobně ujasnit také své myšlenky, ale nejde. Nevyznám se v sobě. Pomalu se blíží 18 let, přitom se chovám jako malé dítě, které se před vším schovává.

Slepě jsem věřila, že mí přátelé jsou opravdoví. Nakonec se všichni otočili ke mě zády a já zůstala úplně sama..

3 Slims Slims | Web | 7. ledna 2012 v 17:07 | Reagovat

pekny članok...dobre napsany :)

no jo, i když mam nestály život, proste mi chýba neco stabilne na co se muzu spolahnout hocikedy :/
tak to zmen
a snaz se bavit i ty!

4 Saphire Saphire | Web | 7. ledna 2012 v 18:23 | Reagovat

Zlato, já ani nějak nevím, co mám napsat..
"Pretože život bez cieľa, je život bez zmyslu." v tom máš naprostou pravdu, když pak jsi bez cíle tak dlouho, máš vůbec jistotu, že nějaký najdeš? Já se v tomhle plácám, cokoliv udělám mi přijde zbytečné a namáhavé, k ničemu..

Snad se ti  zadaří ♥

5 Saphire Saphire | Web | 7. ledna 2012 v 18:28 | Reagovat

A děkuji za pochvalu, dá mi to docela zabrat, ale snažím se. :D

6 querica querica | Web | 7. ledna 2012 v 21:19 | Reagovat

som rada že to takto berieš:) krasneee

7 querica querica | Web | 7. ledna 2012 v 21:21 | Reagovat

uf neodoslalo mi čo som chcela ešte...v strašne veľa veciach čo si teraz napisala mi pripominaš moje myšlienky a slova...maš pravdu, hlavne sa mi pači "užiť si tento rok"...zlato...budeme šťastne:)

8 fuckin´fat fuckin´fat | 11. ledna 2012 v 14:15 | Reagovat

Tak s akou vahou si isla po Vianociach do skoly? Uz je tam 5? Pis viac prosiiim :)

9 Sophia Sophia | Web | 23. ledna 2012 v 20:53 | Reagovat

Krásně napsaný :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama