I love my soul, but I hate my body.. Fuck!

25. února 2012 v 8:53 | Liliana |  Môj denníček
Cítim sa dnes prekvapivo dobre. Mám úžasnú náladu a sama neviem prečo. Kopa energie, ktorá zo mňa srší, žeby zapríčinená včerajším cvičením? Vidím to dnes tak, že si pôjdem zacvičiť, poupratovať, a pekne sa učiť. Nič iné mi, čo sa učenia týka, ani nezostáva. Asi si budem vyfarbovať mandaly, ako najväčší imbecil, ale je mi to jedno. Keď sú také krásne farebné, veľmi sa mi páčia. Keby som ich mala vyfarbovať podľa mojich skutočných pocitov, asi by boli celé black and white. Pretože vo vnútri som trošku rozpoltená. Na jednej strane chcem to, na druhej pravý opak. Priveľmi komplikované, aby to môj hlúpy mozoček pochopil. Čo bude ďalej? Pýtam sa samej seba, no odpovedať si neviem ani náhodou. Nebolo by super byť ,,normálna,,? NIE!ÁNO! Kua, tak čo? V poslednej dobe moja mentalita pokulháva do takej miery, že sa rozprávam sama so sebou. Veď s kým iným, keď som tu sama?! Komu inému budem rozprávať aká som šibnutá? Jedine sebe. Pretože sa nezradím aní neodsúdim.
Čo sa týka nadpisu (viem, že píšem piate cez deviate, ale som nejaká nabehnutá, že aj ruky píšeu rýchlejšie než mozog rozmýšľa) je to tak. Mám rada samú seba, ale len svoju duchovnú stránku, čo sa týka mojej telesnej schránky, láska k nej sa pohybuje hlboko pod bodom mrazu. Shit!. Prečo asi, že?! Pretože je to ,,vec,, ktorá mi všetko pripomína dennodenne. Pretože mi toto telo nepatrilo, nepatrí a ani nikdy nebude. roste je cudzie, ja ho nechcem. Už odmalička som snívala o tom, že sa ráno zobudím ako iekto úplne iný, v inom tele, moja duša sa prenesie a ja budem šťastná, bola som ale naivná. Už si uvedomujem že sa to nestane. I keď v to stále dúfam. Nádej zomiera posledná, však že. No nič. Neviem ako tento boj medzi mojou dušou, mojím telom dopadne, ale jedno viem iste, chcela by som sa ráno zobudiť s načipovaným a vygumovaným mozgom, aby som si nič zo svojej minulosti nepamätala. Nemusela by som sa zožierať nenávisťou voči samej sebe, svojmu telu a tomuto svetu. Bol by to sen. Krása. Hotová utópia. Ovšem o tom môžem len snívať, a preto sa radšej idem oddávať svojmu životu, chudnutiu, učeniu a všetkému ostatnému. Pretože to je náplňnou každého môjho dňa. A je mi to proste fuck. A v tom tkvie moja zvrátenosť. Ten obrázok milujem. Strašne ho zbožňujem. Chcem jej nohy. Chcem už 52 kíl. CHcem byť veľká. Chcem toho príliš mnoho. Viem.
 


Komentáře

1 Saphire Saphire | Web | 25. února 2012 v 11:10 | Reagovat

musím říct, že se mi moc líbí změna vzhledu blogu..
co píšeš, je zajímavé, přemýšlím, jestli někdo, kdo je úžasně hubený a krásný, má rád tu svoji duši, přijde mi, že někteří jsou spíš zahledění do svého těla..
já ani nevím, co mám na sobě "radši", ale ten vnitřek není tolik vidět..na pár pohledů ne..

2 fuckin´fat fuckin´fat | 25. února 2012 v 11:19 | Reagovat

Pises mi z duse, u mna je to podobne aj co sa tela aj duse tyka. Tiez si kreslim mandaly a pocuvam klasicku hudbu. Ale vies co? Vyfarbi ich niekedy podla pocitov, ulavi sa ti, aj ked nebudu pekne farebne. Na to su, aby sa clovek pri nich ventiloval. A niekedy by si mohla dat aj svoje kresby sem, urcite su krasne. Ja som sa tiez narodila v tele, ktore mi je blizke len ked chudnem, v tom ti rozumiem :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama