It´s fucking hard.

26. února 2012 v 13:07 | Liliana |  Môj denníček
Nikdy by mi nenapadlo, že bude tak kurevsky ťažké neísť poobede zvracať. ALE! Dala som to. Nepôjdem, lebo proste to musí prestať. Radšej budem hladovať, ako dennodenne sa spovedať záchovej mise. Normálnemu človeku by sa nezdalo, že som toho zjedla veľa, ale akonáhle som umývala riad, vynárali sa mi myšlienky, že MUSÍM ísť na WC, zbaviť sa toho, lebo priberiem, neschudnem, budem tučná tak ako predtým. Keď si spomeniem, že kedysi som bola schopná zjesť tri plné misky za sebou (pretože mi to chutilo) a teraz .... No zjedla som trošičku takej zeleninovej polievky, a dve naberačky suchej ryže. Najradšej by som to zo seba dostala, respektíve mi to niečo v mojej hlave prikazuje. Musím byť rebel, neposlúchnuť a radšej to dnes vycvičiť!!! Mali sme aj kuracie rezne, ale pokiaľ ostatní prišli k stolu rýchlo som ho schovala do vačku na mikine, proste vždy pripravená. Je výhodné tvátiť sa hladovo a sadať k stolu ako prvá.
Včera som nespravila do školy nič. Nakoniec u mňa zostala spať kamoška, čo mi bolo trochu proti srsti (kvôli jedlu, ktoré schovávam u seba v stole a pod.), ale nakoniec som to nejako zvládla - sama neviem ako. Uplietla som si náramok, cvičila som, ale učenie proste nič. Dnes som zistila, že toho až tak veľa nie je, dá sa to za tri hodinky v pohode zvládnuť. Takže keď dopíšem tento článok o ničom a pritom o všetkom čo mi behá hlavou, hor sa do toho. Do toho hrozného mučenia. Potom sa budem oddávať poteniu sa, tvrdému cvičeniu, a možno nakoniec i jóge. Vôbec sa mi nechce ísť zajtra do školy. Neviem čo si oblečiem, neviem ako to bude s jedlom, máme osem hodín, a mňa tam asi porazí. Jediné pozitívum sú dve hodiny telesnej, ktoré ale na moju smolu nestrávime v posilovni, ale len priblblým známkovaním kotúľov, stojok a podobných debilín. Pritom sa človek moc nenamaká a navyše stojky ani robiť nemienim.
Cítim sa divne. Dobre a zároveň zle. Krásna a zároveň škaredá. Múdra a zároveň hlúpa a najhoršie je, že sa cítim ako dieťa a chcem sa cítiť ako dospelá, aspoň primerane veku a inteligencii. Žeby môj mentálny vývoj hlboko zaostal niekde v minulosti? Nechcem vyzerať ako 12-ročné dievčatko zamilované do Justina Biebera a pink farby. Toto ma zabije. Chcem byť konečne slobodná a pritom ma stále nejaké neviditeľné reťaze ťahaú k zemi. Nedovolia mi lietať. Je to akoby som mala obrovskú železnú guľu, prikovanú k nohe a nie a nie ma pustiť. Chápete čo myslím? Mala by som sa spamätať. Okey, môj osud je taký aký je, stalo sa mi to,čo sa mi stalo, ale jednoducho to už nejde vrátiť.

,,POČUJEŠ?!!UŽ TO NEZMENÍŠ! TAK SA KURVA ZOBER A VYSER SA NA TO!"
Ako ľahko povedané, no nejde mi to. Nedá sa zabudnúť, nedá sa nemyslieť, nedá sa nič.
,,BUĎ SA S TÝM ZMIERIŠ, ZAČNEŠ ŽIŤ V PRÍTOMNOSTI, ALEBO V TEJ MINULOSTI SKAPEŠ. ŽIVOT TI UNIKÁ POMEDZI PRSTY! PANTA RHEI - NEZABÚDAJ NA TO - VŠETKO PLYNIE LEN TY STOJÍŠ V SEBOU VYTVORENEJ BUBLINE!"
Veď ja to viem, chcem to, zbaviť sa toho, vymazať to, alebo sa s tým zmieriť, ale NEJDE MI TO! Stále to mám v hlave, keď sa mi i na malý okamih podarí prestať sa tým zapodievať, vždy sa to vráti. Udrie to do mňa z čista jasna ako blesk. Ja už neviem ako a čo mám urobiť,aby ma to prestalo zožierať, ako sa mám zbaviť tých pojebaných výčitiek a pocitov viny????? AKO??? Povedz mi to, keď si taká múdra - no počúvam!!!!!
,,VŠETKO JE TO NA TEBE. NIKTO TO ZA TEBA NEUROBÍ ANI TI NEDÁ PODROBNÝ NÁVOD, MUSÍŠ NA TO PRÍSŤ SAMA!TY,TY,TY A EšTE RAZ TY!!!"
Fuck you.... Daj mi radšej pokoj...


Tak nejako to vyzerá v mojej hlave. Spomínala som už, že sa zo mňa stáva až také psycho, že sa rozprávam sama se sebou? Respektíve so svojím takzvaným druhým JA???!!! Oh Shit, kam len to spejem?
,,DO BLÁZINCA,CHICHI!"
Drž hubu, sklapni...
Unavuje ma to. Všetko toto blúdenie, v tme a hranie sa na svetlo. V skutočnosti som na tom dobre, tak prečo mám pocit, že sa to zhoršuje? Je to tým, že už ani sama neviem ako sa mám, čo robím a, že sa strácam v časopriestore? Je to ako výjav zo Startreku. Musím sa postaviť a spamätať konečne. hej, hovorím to snáď odvtedy čo som uvidela svetlo sveta, a nejako výsledky nevidno, ale nádej zomiera posledná, nie?! POkiaľ budem žiť, môžem aspoň dúfať, že sa raz ráno prebudím ako úplne normálne dievča, bez psychopatických rysov a sklonov, s rozumom a mozgom bez čipu. Idem si ja radšej zapáliť, a naozaj sa pustiť do učenia. I promise...
 


Komentáře

1 Saphire Saphire | Web | 26. února 2012 v 13:56 | Reagovat

it's so fucking hard..

keep holding on, stay strong

2 Nell Nell | Web | 26. února 2012 v 14:43 | Reagovat

fuu, no taky si ted pripadam posledni dobou jako 12-ti leta holka, mela bych konecne zit jako dospela, vsak uz taky skoro dospela jsem! ale ono to nejde...porad jsou ve mne nejake ty decke veci, ktere porad delam..nekdy mi pripada, ze nedokazu vyrust i kdyz strasne chci! je to hrozne..ale z toho casem vyrostem, uz bychom taky mohly, ze jo :)

3 Deviant Girlie* Deviant Girlie* | Web | 26. února 2012 v 15:21 | Reagovat

U nás bylo v pátek 11! Plus jedenáct! To bylo uplně .. wow! :D Ale teď to spadlo no, ale semtam svítí to sluníčko, tak třeba zejtra nebude sníh, tak bych si je vzala .. :D

4 fuckin´fat fuckin´fat | 26. února 2012 v 15:59 | Reagovat

Ty nie si psychopat, naopak. Na svoj vek si velmi vyspela. Je to nieco ako stara dusa. Vies co myslim? Zrely clovek uvezneny v mladom tele...zazivala som to tiez. S tym, ze mne sa nestalo, to, co tebe, ale v niecom sme na tom podobne. Btw. ako si na tom zdravotne? Viem, ze mas dia a tym "tlakom". Vela nefajci, prosim, bojim sa o teba. Naozaj mas toho vela za sebou, setri sa. Viem, lahko sa to hovori, ja sa tiez nicim.

5 Liliana Liliana | Web | 26. února 2012 v 16:43 | Reagovat

[4]: Thanks. No, zdravotne? Celkom v pohode, len mám nízky tep, ten ma najväčšmi otravuje, lebo mi nedovolí riadne fungovať. Tak som teraz zjedla misku suchej ryže, a je mi o niečo lepšie. Len sa mi hrozne zdvíha žalúdok, chce sa mi plakať (čo som aj robila, keď som tú ryžu jedla) a je mi ťažko. Musím to v sebe nechať, aj keď to je ťažké, veľmi veľmi ťažké, ale keď už nedokážem jesť normálne, tak aspoň nech nezvraciam. Aspoň to. Len si na to ešte musím zvyknúť, i keď neviem ako. Prečo mi nenapíšeš mail?

6 fuckin´fat fuckin´fat | 26. února 2012 v 18:17 | Reagovat

Myslim, ze som ti uz raz pisala, ale neodpisala si :-( Som rada, ze si odpovedala, drzim palce.

7 Liliana Liliana | 26. února 2012 v 19:36 | Reagovat

[6]: Tak, keď tak mi napíš znovu.. Asi som na to zabudla alebo čo, prepáč. Aj sa mi zdalo, že si mi písala. No to je jedno. Prečo nemáš blog?

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama