Just fucking sad...

28. února 2012 v 18:07 | Liliana |  Môj denníček
Neviem definovať svoje pocity. Zhrnúť ich do jednej ucelenej a logickej vety. Asi som sa pomiatla. Neviem si inak zdôvodniť ten zmätok čo mám vhlave, čo sa tam odohráva, ani dôvod tohto všetkého. Netuším čo ma vlastne drží pri živote. Aký je zmysel mojej existencie? Prečo to neskončím? (to je len básnická otázka, žiadne skryté sebevražedné myšlienky v nej netreba hľadať) Chcela by som to vedieť, byť si vedomá svojho? vlastného hodnotového rebríčka.Mám vôbec nejaké reálne ciele, skutočný dôvod zostávať tu? Alebo je toto všetko len nejaká hra- divadlo - hlúpa fraška, v ktorej dennodenne nosím masku prezentujúcu mňa ako bezstarostnú osobu, ktorá nemá žiadny problém a je (len na oko) šťastná? Ako vlastne vyzerám, ako ma vníma okolie? Momentálne v tomto období? Myslím, že vyzerám omnoho lepšie (v psychickom slova zmysle) ako minulý rok. Tak vyrovnanejšie, optimistickejšie. Teta mi povedala, že pozoruje obrovskú zmenu, zapríčinenú chunutím, že mám omnoho vyššie sebavedomie. Aha, tak prečo sa cítim stále horšie? Viem len ja, aký veľký odpor pociťujem, keď sa musím dotknúť svojho tela, keď sa vidím v zrkadle, alebo nahá?! To som až taká úžasná herečka, že si to nik iný nevšimol? Tú obávanú nenávisť, ktorú voči tomuto telu tak úporne pociťujem?! Mala by som získať Oscara za najlepšie zahranú úlohu. Alebo skôr za najlepšie zvládnuté skrývanie svojich skutočných pocitov. Netuším ako to bude ďalej pokračovať, koľko ešte vydržím, ani čo bude potom. Po tom všetkom čo som si v živote vytrpela by som skutočne chcela zažiť niečo pekné. Krásne obdobie života. Bolo by mi ľúto odísť. Navždy. Ak rozumiete ako to myslím. Veľmi by ma to mrzelo. Nechcem to tak.
Dnes som si cestou autobusom predstavovala seba. Tá predstava nemala nejaký určitý čas kedy sa odohráva, ale videla som seba, sediacu na lavičke, čítajúc hrubú knihu, bola som krásna, s okuliarmi na tvári, vypnutými vlasmi do drdola, zahĺbená do deja odohrávajúce sa mimo realitu, okolo mňa tráva, stromy, len kúsok slnečného svitu. Bola som šťastná. Proste som v tej chvíli nepociťovala žiadne starosti, problémy, cítila som sa slobodná. Bola to krásna predstava. PREDSTAVA. Ach, keby sa to tak raz splnilo.
Dnes som zase nebola v škole, a myslím, že práve to zapríčinilo moje psychické rozpoloženie. Vyše týždňa bez poviností, nejakého významnejšieho spoločenského kontaktu. Zase zubár. Teoreticky som sa odtiaľ mohla vrátiť, ale prakticky, sa mi skutočne nechcelo. Radšej som si čítala knihu. Čo sa jedla týka, skoro nič. Iba veľa cukru ( sladila som si čaj, i kávu - kvôli hypoglykémii), bolo mi totiž nejako divne. Našťastie som nemala extra nízky tlak, práveže normálny tep i tlak, čo ma potešilo. Pozerala som pravú blondínku, a pritom si cvičila. Nie som zrovna fanúšik teenagerských filmíkov, ale tento, najmä tá časť kedy začne na sebefakt drieť ma vždy nakopne. Preto to mám tak rada. Nemala som zrovna náladu na nejaký inteligentne-náročný-psychologický film. Keď to tak zhrniem dnešok nebol vôbec strašný, len sa mi postupom času vynárajú nutkavé predstavy o tom, ako odpadávam, zomieram, a podobné chujoviny, čo ma zbytočne stresujú. Veď nie som žiadna vychrtlina, ani nič také, tak čo mi už fakt prepína? Naozaj nechcem skončiť v blázinci, ale ten obed ktorý dnes máme, by som do seba za a.) nedostala vôbec alebo za b.) zjedla, nedobrovolne nasilu a potom ho išla vyvrátiť, po čom by mi bolo zle omnoho viac. Čiže z toho vyplýva, že varianta a, je lepšia a môjmu zdraviu prospesnejšia. Inak pre predstavu máme cestoviny takou (kedysi mi hrozne chutila) omáčkou, ktorá má v sebe toľko tuku, že mi je zle len pri pomyslení na ňu. Dáva sa do nej smotana a jedno celé veľké bambino. Čiže nič pre tých čo chcú schudnúť, však. Dnes som teda zjedla asi štvrťku rezancov zo sáčkovej polievky (60 kcal - inú sáčkovú do seba nenapchám, lebo tie ostatné majú okolo 300-400 kcal) a ani nie polovicu jablka, tak dúfam, že pôjde tá váha dolu, pretože dnes sa tam zjavila 57 a skoro som dostala infarkt ako je to možné. Tekutiny (tých som vypila hrozne moc) alebo len plné črevá? Netuším, ale nepáči sa mi to. Dúfala som, že tam bude už 54, a nejako to pokulháva. Asi by som mala byť trpezlivá. Čo nie je moja silná stránka. Snáď to zajtra v škole a všeobecne celý deň zvládnem. Dúfam.
 


Komentáře

1 Avery Avery | Web | 28. února 2012 v 18:37 | Reagovat

já puju kolem 3l :D ale dneska to bylo extrémně málo :D nějak sem zapomínala pít :DD

2 Nell Nell | Web | 28. února 2012 v 19:15 | Reagovat

neboooj, zase bude dobre :) hlavne se zkus divat na svet trochu pozitivneji a vsechno pujde lip :)

3 Weruu* Weruu* | Web | 28. února 2012 v 19:40 | Reagovat

Děkuju ti za krásnej komentář u mě na blogu, to vždycky potěší :)
Obdivuju že už si zvládla zhubnout tolik kilo za tak krátkou dobu, jen bacha na jojo-efekt :)
Hele tenhle pocit je asi normální... Spousta holek si myslí, že když zhubnou a budou krásný, že se tím automaticky vyřeší jejich problémy... krásná neznamená šťastná- bohužel :( Nechtěla bys spřátelit? Byla bych velice ráda :)

4 Iridescent N Iridescent N | Web | 29. února 2012 v 18:33 | Reagovat

Jsi úžasná. Koukám na ten úžasně rychlej a velkej úbytek váhy a pořád tomu nějak nemůžu uvěřit... Musíš být hubená.. Kolik měříš? :)
Jinak, vážně rozumim všemu co v tom článku popisuješ.. taky mám někdy takovýhle pocity a myšlenky...
Nechtěla bys spřátelit? :)

5 Iridescent N Iridescent N | Web | 29. února 2012 v 20:14 | Reagovat

Tak to musíš mít pěknou postavu. :)  Je to neuvěřitelnej skok. :)
Dobře, jdu si tě hned zapsat. ♥
U mě dnešek, co se jídla týče, nebyl moc dobrej.. Protože: čím víc jídlo řeším, tím horší to je. :X

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama