Just imperfectly...

11. února 2012 v 10:49 | Liliana |  Môj denníček
Ahojte baby,
žijem, len zrejme trošku v inej dimenzii. Vypisujem sa, ale nie tu - do zošita. Chudnem, ale veľmi pomaly. Prežívam, ale nudne a sama. Cítim sa strašne osamelo, ako posledný človek na celom svete. Vysvedčenie - to na čom som drela, na čo som sa tešila mám dávno za sebou a zmocňuje sa ma taký divný pocit. Akoby som nemala prečo žiť. Proste som sa tešila na niečo, a akonáhle som to dosiahla, tá radosť z jej dosiahnutie náhle opadla. Bolo to preč. Tá snaha a energia do toho daná zmyzla. Asi to tak je vo všeobecnosti, preto sa začínam poohliadavať po ďaľšej obeti - ďaľšej méte, o ktorú sa budem snažiť teraz. Ide len o to, že ma to musí nadchnúť, tak veľmi aby som pri tom vydržala do konca, a tam je zakopaný pes. Nenadchne ma len tak niečo. Váha sa začína číslom 5 už dávno. Zameriavať sa na číslo 4 by bola hlúposť, to by bolo moc málo a veruže nemienim skončiť v blázinci pred dovŕšením 18 narodenín. Síce som sa ešte nedostala na vysnenú váhu (50-53 kg), ale asi ani to nebude trvať večnosť. Tú by som si potom chcela udržiavať. Nehovorím, že začnem znovu jesť úplne všetko ako predtým. Určite nie. Ale sem tam niečo v sebe nechám. No nič.
Celý týždeň som bola doma, mali sme chrípkové prázdniny a ja som sa tešila, že sa naučím na písomky, ktoré ma čakajú. Bola som rada že sa presunuli, nutne som potrebovala vypnúť, a nájsť si čas a kľudné miesto na učenie. Lenže záhadne môj brat ochorel a bol doma tiež, tým pádom som sa nič nenaučila a ostal mi len dnešok a zajtrajšok. Vyhnala som ho spať k babke, musím dnes fakt zamakať. Naučiť sa to odpredu, odzadu, cvičiť a pod. Potrebujem si ujasniť v hlave veľa vecí, preto začnem znovu písať i sem. Bolo by na čase však. Ide len o to, že mám nutkavý pocit, že môj život je nuda, proste jeden veľký stereotyp, jediné čo mám sú moje infantilné myšlienkové pochody a silne pochybujem, že niekoho zaujímajú. Preto taký deficit písania. Musím to napraviť. Takže dnes hor sa do učenia, upratovania, a samozrejme cvičenia. S dobrou náladou spojené, to bude to pravé orechové. Ten pravý pôžitok! :) :) Držte sa ... Večer sa ozvem znovu.
 


Komentáře

1 Nell Nell | Web | 11. února 2012 v 14:28 | Reagovat

tyyyjo, zavidim Ti! ja se nekdy ani k uceni nedokazu prinutit!...nicmene to prejde a zase budes mit chut do zivota =)) taky mam nekdy takove pocity...mozna yb Ti mohli pomoct pratele...zkus s nema travit vice casu nebo zajit do cajky, na bruslak..nevim =)) to by ti mohlo pomoct, nevim...

2 Saphire Saphire | Web | 11. února 2012 v 16:55 | Reagovat

dobře, že se pořád držíš tak nějak pohromadě..

3 Nell Nell | Web | 11. února 2012 v 21:32 | Reagovat

ty mas jenom jednu kamosku?...tyjo, chudacku...tak aspon mas nas, no...=))bude lip, neboj =)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama