Again....Again... and again

31. března 2012 v 19:11 | Liliana |  Môj denníček
Dva týždne som nenapísala. Je na čase to zmeniť a znovu začať písať. Mala som potrebu, ale odrádzalo ma to, že moje nudné lifestory nikoho nezaujímajú, nikomu nechýbam a pod. Možno to boli iba myšlienky, a možno to je pravda, eventuálne je to jedno, písať budem pre seba.
NESCHUDLA SOM - PRIBRALA SOM! Som z toho na sračky, psychicky, fyzicky. Kua! Snažím sa utešiť samú seba, že potom znovu schudnem, že teraz nemôžem chudnúť a tak, ale nezaberá to. Mama už to vie. O zvracaní. Potešujúce, fakt. Dosť sme sa povadili najmä kvôli tomu, že mi prikázala pribrať na 62! a začala ma vážiť. Presviedčala som ju, že nezvraciam a možno uverila. Netuším, pravdou však je, že ma absolútne nekontroluje ani nado mnou nesedí či jem alebo nie a ja to vnímam ako tichý súhlas, že si môžem ďalej stvárať s jedlom čo sa mi zachce. Vyhovuje mi to, až na to váženie! Snáď si nemyslí, že priberiem. Všetko je na hovno. Úplne. Do školy viac nechodím než chodím, flákam to, cvičenie tiež, tomu sa hovorí depresia. Navyše som sa pod matkinými vyhrážkami začala prejédať a zvracať. Mám v tom bordel, preto som sa rozhodla od zajtra zase začať makať, založím si zošit ,,FOOD" a budem si doň všetko zapisovať. Čo kedy zjem,vypije, cvičenie, pocity a pod. Musím znovu nadobudnúť svoju stratenú kontrolu nad jedlom, nad životom a prestať sa prejédať. To je najpodstatnejšie. Ani neviem či je to prejédanie. Som už z toho zmätená. Zo všetkého. Deprimovaná. Neviem komu to mama vykvákala, ale vždy keď stretneme niekoho známeho cítim sa blbo. Cítim sa blbo aj pri nej, pripadám si paranoidná, stále mám pocit, že mi vidia do hlavy a tak. Navyše už aj u babky boli podozrenia, pretože moja obvodná doktorka narozprávala tete také hlúposti ako chodím nafajčená a že jej stále vŕta v hlave ako som mohla toľko schudnúť, že neverí, že je to z cvičenia, vraj buď nejem, alebo to po zjedení vyvrátim. A čo je najhoršie? O dva týždne k nej ide moja matka s bratom na preventívku a mňa asi aj porazí, lebo jej určite mama bude hovoriť koľko vážim a ak jej doktorka náhodou povie o tom zvracaní tak mama naberie toálnu istotu a ja som v hajzli. Doslova. Radšej sa asi zabijem, než by som mala byť znova taká tučná ako som bola. Som frustrovaná už len pri myšlienke na to. Nemienim ísť do žiadnej nemocnice, nemienim ani pribrať! Čo mám robiť? Čo???? Chcem znovu cvičiť, byť šťastná z toho ako sa mi darí, a nie deprimovaná z toho aká som lenivá... Takto to dlho nevydržím. Musím spraviť hrubú čiaru a nepoddať sa tomu. Musím bojovať o svoj sen. Sen byť chudou....
 


Komentáře

1 Sis Sis | Web | 31. března 2012 v 21:24 | Reagovat

Ale prd, okrem mňa si myslím,že je tu určite dosť ludí, čo si to radi prečítajú a zas a znova s otvorenou sánkou alebo aspon nejakým tým záujmom. ;)
A presne tak ako zneli tvoje posledné slová - " Musím spraviť hrubú čiaru a nepoddať sa tomu. Musím bojovať o svoj sen. Sen byť chudou. " Tak to aj sprav teda. Bojuj. Nesmieš sa vzdať. Život ťa len skúša. A nemožeš mu dovoliť aby ťa položil až na úplne dno. A aj tak si myslím, že máš váhu úplne akurát,ale do toho ti ja nebudem kecať:)

2 Nell Nell | Web | 1. dubna 2012 v 14:51 | Reagovat

jsem rada, ze jsi zase napsala :)) tvl...drzim palce at Ti na to mati neprijde a nemusis pribirat. uplne vim jak se citis, chci jist ted jenom 1x denne abych do cervna zhubla na 50kg, coz je priblizne 8 kg...a ja se bojim, ze budu muset jist vic :// a nechci! ale my to zvladnem...nebudem jist, musime!

3 fuckin´fat fuckin´fat | 9. dubna 2012 v 16:49 | Reagovat

Ozvi sa :-(

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama