Day 3rd

16. ledna 2013 v 21:22 | Liliana |  Môj denníček
Nejako tak príliš premýšľam. Čo by bolo keby bolo keby. Strašne ma štve, že som pribrala. Že som to dopustila. Ako som len mohla? Koľko driny mi dalo dostať sa z tých hnusných 87 kg na necelých 52. A teraz? Prečo ja? Ja toto nechcem. Byť taá tučná, k ničomu, flákam školu, nič nerobím, som lenivá. Hnusná. Chcem sa zmeniť. Lenže zase budem musieť čakať, pokiaľ sa na svoju váhu dostanem. Ale povedala som si dosť. Tentoraz to bude iné. Tentoraz si splním svoj celoživotný sen, ktorý som mala ešte na začiatku ppp, ale nikdy som ho nedosiahla. Vždy, keď moje obdobie prejedania nahradí anorexia, pokaždé som silnejšia a silnejšia. Dotiahnem to ďalej a ďalej. Tentoraz sa už nesklamem, dosiahnem svoj cieľ. Mám osemnásť, psychiatriou sa mi vyhrážať nemôžu. Lenže ako dlho budem musieť čakať? Ako? Keď si spomeniem aké úmorné bolo čakanie na číslo 5 na začiatku mojej váhy. Teraz zase odznovu? Znovu chudnúť tridsať kíl. Vlastne teraz už iba 25. Čo je stále riadne veľa. Na vysvečko chcem mať 48♥! Aspoň raz v živote. Ten pocit, že som niečo dosiahla.
Ok. Dosť fňukania, nad rozliatym mliekom. Mám cieľ. Teraz sa na neho musím zamerať. Váha už ide dole. Zajtra sa odvážim, kúpim si môj super čajík na chudnutie, budem cvičiť každý deň, ráno o 5 vstávať, učiť sa a vrátim sa od budúceho týždňa do školy. Pretože v škole je pre mňa nepredstaviteľné jesť. To radšej zomriem. Keďže v škole musím mať korzet, tak zvracať nemôžem. A tá prechádzka do a zo školy môjmu pohybu tiež prospeje. Idem na to, znovu budem tam kde som bola. Už žiadne prejedanie, žiadne zvracanie, žiadna bulímia. Nastupuje chudnutie, môj zmysel života. (Kiež by som bola normálna) Poviem úprimne, že keď sa dostanem pod tých 48 kíl, dobrovolne nastúpim na liečenie. Až vtedyy so sebou niečo začnem robiť. Takto tam nepôjdem a chcem si to naposledy užiť. Splniť si svoj dávny sen. Potom sa možno stane zázrak a možno ma tam vyliečia cez leto.
Čiže škola, cvičenie, chudnutie. Jedálničky budem pridávať každý deň. Písať budem každý deň. Ja to dokážem! Budem dokonalá. Všetci si uvedomia ako sa vo mne mýlili a že na to mám.
Dnes som si spravila dokonalý poriadok, dorobila som tú SOČku o ppp (mohla by byť lepšia, ale nechcela som sa moc rozpisovať) a pôjdem si ešte zacvičiť. Zajtra som doma, ale v piatok idem do školy. Budem sa učiť biológiu a matiku, v piatok idem z BIO odpovedať a musí to byť za jedna. Chcem byť aspoň vyznamenaná, keď nie samé. Ak by som náhodou mala horšie známky ako dvojky, tak ja sa asi fakt vyhladujem na smrť. Neprežila by som to. Od piatku chodím do školy normálne. Ale mám výhodu, lebo ak by mi nebolo dobre, môžem ísť kedykoľvek domov, alebo ani nemusím chodiť do školy a nepotrebujem ospravedlnenku. :) :) Musím tam raz ísť a radšej budem tam bez jedla než doma s jedlom.
Zjedla som dve misky polievky(cca dve naberačky- ráno jednu a na ibed jednu), 1 termix a hotdog (ten som vyvrátila). Nemôžem zo dňa na deň prestať jesť. Už dnes na obed mi bolo na omdletie. Žalúdok sa mi ale už pomaly prispôsobuje. Len zo zvracania mi preskakuje hlas, a naozaj nechcem zvracať. To bol iba kraj nutnosti. Pretože to dopadne ako minule. Že sa z anorexie prepadnem do bulimanorexie. A to nechcem. Takže radšej takto a bez zvracania.
Takže, hor sa do toho!♥♥♥♥♥♥



 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama