Nový rok = Nový začiatok, nová šanca

10. ledna 2013 v 20:03 | Liliana |  Môj denníček
Ani neviem povedať ako mi písanie chýbalo. Bola som celé tie mesiace, s tým bordelom v mojej hlave, v mojom žraní a vmojej váhe- sama. Odrezaný, tučný asociál. Like a shit.
Takže príchodom nového roku som sa rozhodla, že sa vrhnem na to. Na zmenu. Môjho života, môjho ja, môjho tela. Seba samej. Áno, chcem schudnúť, ale nie tak ako predtým. Nehovorím, že úplne zdravo a pomaly, ale iba nie hladovkami a zvracaním. Svoj jedálniček chcem naplniť mini porciami zdravého, nízkotučného jedla do 1000 kcal/deň, a zaradiť cvičenie. Veľa, veľa cvičenia.
Hambím sa za seba. Znovu som svoj sen nedotiahla do konca, znovu som podlahla depresii a bulímii, následne /pred strachom z psychiatrie/ prejédaniu a priberaniu. Plus totálnej lenivosti. Najsmiešnejšie je, že som na tej psychiatrii i tak skončila. Zrejme som sa zrútila z tých kíl, ktoré som pribrala. Asi. Odtiaľ ma však poslali do obávaného Pezinka na oddelenie ppp (3mesačná liečba), pretože som im chudla a nechcela som jesť. No s váhou 65,5 kíl som sa v tej liečebni cítila ako najväčšia tlsťoška na svete. Podpísala som revers. Hneď na druhý deň som odišla domov. A začala priberať. Zo začiatku som svoj sľub (musela som prehovoriť mamu, aby ma vzala domov), že si budem zapisovať jedlo a budem pekne pravidelne jesť aj dodržovala, ale postupne som sa na to vykašlala a začala sa prejédať. Cez Vianoce sa moja váha vyšplhala na ukrutných 78 kíl, ktoré už ale dávam dole.
No nechcem viac skončiť na tej psychiatrii. Nikdy. Nechcem padnúť do bulímie alebo totálneho hladovania. Iba sa chcem cítiť dobre vo svojom tele a byť štíhla. Zdravo štíhla. Nie moc.
Vôbec nie som šťastná. Odkedy som prestala chudnúť a zvracať, stratila som sa kdesi uprostred tmy. Som nešťastná, škaredá, tučná, lenivá...A tieto stavy riešim paradoxne (?) sladkosťami. A ešte .. som SAMA.
Študujem ,,individuálne" bohužiaľ sa to doteraz na štúdium nepodobalo. Blíži sa polrok a v mojom preukaze sú iba dve známky. Čo s tým mienim robiť? Ide o to, že sa hambím ísť do školy. Takáto. Akoby som to nebola ja. V skutočnosti mi moja vychrtlosť neuveriteľne chýba a chcela by som ju naspäť. Veľmi. Lenže mám obavy z dôsledkov... Zatiaľ sa chcem dostať aspoň na tých 58 kg a potom uvidím. Neviem prečo som taká fascinovaná vytŕčajúcimi kosťami...
Od budúceho týždňa nastupujem do školy, ale je tu ďaľší problém. Dostala som korzet. Na ,,scoliosis,, v 18-tich rokoch! Zistili mi ju, až keď sa môj chrbát totálne skrivil a mala som bolesti, čo bolo spôsobené práve tým mojím rýchlim pribratím, a tým, že ako som prestala zvracať a začala priberať, vysrala som sa na cvičenie. Nechcem chodiť v tom korzete do školy, vyzerám v tom otrasne, je mi to vidieť a cítim sa ako monster. Ale, keď ho nenosím (čo je dosť často, v noci v ňom nedokážem spať) bolí ma chrbát. Ukrutne. Celý môj život som riadne dobabrala. Pred pol rokom som mala podváhu, teraz zase nadváhu... Nechápem, rečo nemôžem mať normálnu váhu a tú si držať.
Musím so sebou niečo urobiť, utápať sa v tom aká som tučná a nechodiť medzi ľudí ma chudšou nespraví. Potrebujem sa odreagovať a byť v spoločnosti, inak som až moc depresívna. Musím sa vrátiť do školy a začať cvičiť plus si písať jedálničky. To je začiatok. Mojej zmeny, môjho nového života.
 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama